zlepšenie vzťahov s Washingtonom. V rámci ich "rozmrazovania" Havana neprotestovala proti tomu, aby armáda USA využila základňu v Guantanáme na umiestnenie zajatcov z Afganistanu.
Dlhé roky Kuba zápasila s americkou administratívou a obchodným embargom, ktoré USA uvalili na komunistickú krajinu po odrazenom útoku z roku 1961 v Zátoke svíň podporovanom CIA. Teraz Havana s otvorenou náručou víta Američanov, ktorí sa snažia legislatívne odstrániť obmedzenia obchodu a cestovania.
Za posledné dva týždne Kubu navštívili dvaja republikánski senátori a šiesti členovia Snemovne reprezentantov. Naplánované sú aj ďalšie návštevy amerických predstaviteľov. Po stretnutiach s prezidentom Fidelom Castrom zákonodarcovia zdôrazňovali tón spolupráce, ktorý kubánsky líder vyjadril v súvislosti s terorizmom, pašovaním drog a obchodom.
Po oznámení, že zajatých členov hnutia Taliban a siete al-Káida bude americká armády držať na izolovanej základni na juhovýchode Kuby, očakávali mnohí od Havany prílev protiamerických vyjadrení. Castro bol totiž dlho proti prítomnosti základne USA pôsobiacej na ostrove podľa zmluvy podpísanej dlho pred revolúciou v roku 1959, ktorá ho vyniesla k moci.
Kuba sa však prejavila zmierlivo a dokonca ponúkla väzňom lekársku pomoc s tým, že v prípade potreby je ochotná "spolupracovať akýmkoľvek ďalším užitočným, konštruktívnym a humánnym spôsobom".
Prezident USA George W. Bush po nástupe do funkcie prisľúbil, že 40-ročné obchodné embargo zmiernia, až keď sa na Kube uskutočnia slobodné voľby.
Skupiny amerických Kubáncov vyvíjali veľký nátlak na uplatňovanie zákona najviac kritizovaného Európskou úniou, podľa ktorej je zákon pokusom USA vnútiť svoju protikubánsku politiku iným štátom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
