ekológov zbytočne obťažujú občanov. A to i napriek tomu, že nie sú nevyhnutné a nevyžaduje ich ani zákon o odpadoch. Obce síce majú na tento spôsob získavania informácií oprávnenie, ale nie sú povinné ho využiť. Ako nás informoval koordinátor Spoločnosti priateľov Zeme Ladislav Hegyi, príliš obšírne otázky v dotazníku len výnimočne obsahujú racionálne jadro, navyše má táto nadmerná byrokracia na riešenie odpadového hospodárstva v obciach veľmi slabý vplyv.

"Obce už totiž väčšinou všetky požadované údaje o občanoch majú, preto sú podľa nás tieto dotazníky zbytočné. Diskutovať by sa dalo o opodstatnenosti niektorých dotazníkových otázok, ale ani tie by nemuseli byť, keby mesto upustilo od paušálnych poplatkov a orientovalo sa na reálnu produkciou odpadu, tak to funguje i vo svete," vysvetľuje Ladislav Hegyi.

Ako dodáva, je pravda, že obec potrebuje informácie o nakladaní s odpadmi, ale efektívnejšia pri ich získavaní by bola analýza miesta vzniku odpadu, jeho množstva a druhu.

"Zistiť sa to dá jednoduchým rozborom komunálneho odpadu, kedy sa reálne zhodnotí produkcia skla, papiera, či plastov. Naopak, dotazníky môžu občania úmyselne, či neúmyselne vyplniť i chybne. Navyše ide o zdĺhavejší proces," dodáva Ladislav Hegyi.

Namiesto praktických opatrení sú tak občania obťažovaní úplne zbytočne, a to nie chybou zákona, ale jeho výkladom v úradníckych kruhoch.

"V praxi by sa kompetentní mali skôr zamerať na tie veci stanovené zákonom, ktoré sú prospešné občanom a životnému prostrediu. Konkrétne ide o vytvorenie podmienok pre triedený zber odpadov a zároveň motivácia občanov k separácii odpadu. A to zmenou všeobecno-záväzného nariadenia (VZN) o komunálnych odpadoch tak, aby sa za odpad platilo podľa jeho reálnej produkcie. Občania by tak boli motivovaní správať sa ekologicky, pretože tým, že neplatia za niekoho iného, môžu ušetriť," uvádza zástupca Spoločnosti priateľov Zeme, ktorá už vypracovala vzorové VZN o nakladaní s komunálnym odpadom a miestnych poplatkoch za zber, prepravu a jeho zneškodňovanie, ktoré plánuje v najbližších dňoch zaslať na pripomienkovanie ďalším odborníkom a Ministerstvu životného prostredia.

Obyvatelia Starého Mesta a MČ Juh však už mohli vo svojom okolí zaregistrovať špeciálne kontajnery určené na separovaný zber papiera, skla i plastov. Nový zákon o odpadoch teda napokon zarezonoval cez opatrenia, ktoré od januára tohto roka konečne podnikol i Magistrát mesta Košice. Priatelia Zeme túto pozitívnu aktivitu mesta vítajú, aj keď nástoja na zrušení VZN o odpadoch a prijali by ešte väčšiu osvetu verejnosti.

"V malých mestských častiach sa separovaný zber praktizuje už nejaký čas a inak to nebude ani tohto roku. Prebieha prostredníctvom vriec určených na sklo, papier a plasty, ktoré distribuujú do domácností a opätovne zbierajú pracovníci Kositu," informovala nás hovorkyňa Magistrátu Zuzana Bobríková.

"Novinkou je separovaný zber, ktorý sa plánuje zaviesť do veľkých mestských častí, keďže všetky oň prejavili záujem. Postupne sa tak v dohľadnej dobe špeciálne kontajnery rozmiestnia i na sídliská, tohto roku by mal ich počet činiť 740, do troch rokov by ich malo byť dokopy 2830. Okrem toho sa pracuje na vytypovaní stanovíšť, na ktorých sa bude môcť zhromažďovať nebezpečný odpad ako batérie, oleje, bioodpady," dokončila.

Firma Kosit, ktorá má celý triedený zber od nového roka na starosti, upozornila na túto službu letáčikmi distribuovanými do jednotlivých domácností. Druhotné spracovanie separovaných surovín zaručujú zmluvy podpísané so slovenskými spracovávateľmi jednotlivých druhov odpadu. Títo musia následne preukázať potvrdenie o ich spracovaní, na základe čoho sa budú môcť v budúcnosti na podporu separovaného zberu vyčleniť mestu prostriedky z Recyklačného fondu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.