nastúpiť do nového prostredia 3. januára Milan Capík (na fotografii), absentoval zase pre nemoc. Na sústredenie do Vysokých Tatier však už obaja odchovanci michalovského futbalu cestovali. Dvadsaťpäťročný M. Capík prešiel v michalovskom futbale všetkými vekovým kategóriami. Piaty rok je hráčom tamojšieho treťoligového tímu. Do Prešova prichádza michalovský futbalista v zrelom veku, nuž sme aj vyzvedali, či je to jeho prvý kontakt s mužstvom z vyššej súťaže.

"Pre rokom ma oslovili humenskí funkcionári. Prestup vtedy stroskotal na neúmerne vysokých finančných požiadavkách vtedajšieho nášho prezidenta klubu." Keď sa objavila, ako vravíte po roku, druhá ponuka, rozmýšľali ste nad jej akceptovaním dlho? "Nie, nie, klamal by som, keby som tvrdil, že som si dal čas na rozmyslenie. Nepoviem síce nič nové, no faktom ale je, že takéto ponuky sa zvyčajne neodmietajú. Možnosť zabojovať o superligu ma ozaj láka." Na takúto príležitosť ste vraj čakali dosť dlho. Na druhej strane ste aspoň mali čas futbalovo dozrieť. Je to naozaj podľa vás tá pravá chvíľa pričuchnúť k najvyššej futbalovej súťaže u nás? "Podľa mňa áno. Dokonca by som povedal, že bol už najvyšší čas." Na prvom zraze pred začiatkom zimnej prípravy ste sa vedno s Ľ. Micákom v Prešove neukázali. "Ten sme nestihli kvôli snehovej kalamite cestou z Michaloviec. Ďalšie dva tréningy som už absolvoval, no potom ma skosila nemoc. A tak odznova začínam až tu v Tatranských Zruboch." Čiže rovnými nohami ste vhupli do vari najnáročnejšej etapy prípravy. Ako zvládate takýto prudký skok? "Predtým, než sme do Tatier vycestovali, absolvoval som dva tréningy. V Michalovciach sme skončili v novembri. Taký mesiac, s výnimkou zahrania si futbalu v hale, som nič iné nerobil. Nuž, keď som prišiel do Prešova, na prvom tréningu to na mne bolo aj vidieť... Za pôsobenia trénera Karola Kiseľa v Michalovciach som zažil najtvrdšiu prípravu počas moje kariéry. Nejaký základ som teda mal. Postupne si na záťaž i na tatranskom sústredení zvykám." V michalovskom treťoligovom mužstve ste naostatok hrávali na hrote útoku. Avšak ani post v stredovej línii vám vraj nie je cudzí. "V zálohe som hrával prakticky od žiackych rokov. Až príchodom trénera Kiseľa sa to zmenilo. On ma vytiahol na hrot. Hlavne preto, že v bránení mám značné rezervy. V jeseni som dal 9 gólov, takže to nebol asi zlý ťah. Osobne mi je teraz jedno, kam ma tréner Tatrana J. Dejmal zaradí. Ak mám byť ale úprimný, predsa len, na kraji stredovej línie sa cítim predsa len najlepšie. Či už ma budú prešovskí kormidelníci skúšať v útoku alebo v zálohe, vynasnažím sa presvedčiť, že na miesto v marssuperligovom Tatrane si trúfam."