fanúšikovi tohto bývalého hráča a úspešného trénera predstavovať nie je potrebné, rovnako ani to, že k úspechom sa prepracoval až neskutočnou svedomitosťou, disciplínou a prísnosťou voči sebe i svojmu okoliu.

*****

Začnime na začiatku: pôvodne ste boli hlavný kandidátom na post reprezentačného trénera dvdsaťjednotky. Potom vás oslovili s ponukou viesť A - tím Slovenska. A vy ste volali Šuranovi, trénerovi Púchova a radili ste sa s ním. Zaskočila vás táto možnosť alebo ste chceli dodržať určitú postupnosť?

"Ja som pôvodne vôbec nekandidoval na post reprezentačného trénera áčka, všetko smerovalo k tomu, že bude trénerom dvadsaťjednotky. S áčkom som vôbec nepočítal..."

Zaskočilo vás to veľmi?

"No... Keď som to počul z úst prezidenta SFZ, musel som sa veľmi rýchlo rozhodnúť. Potreboval som sa poradiť, spýtať sa niekoho, či to mám zobrať. Práve preto som volal Jožkovi Šuranovi. Ten mi povedal, že jasné, že je to šanca, že je to šanca v tom, čo som robil. Prešiel som viacero slovenských ligových mužstiev, viacero mužstiev v zahraničí, v Rakúsku a Švajčiarsku. A nebolo to tak, že by som trénoval rok a hneď bol reprezentačným trénerom, takže tá postupnosť, o ktorej ste hovorili, tam už bola. Aj keď som si najprv myslel, že keď budem dobre pracovať s dvadsaťjednotkou, tak potom budem mať možnosť pracovať s áčkom. Nečakal som však, že mi hneď dajú to áčko."

Vaším cieľom, ktorý ste deklarovali, je postup na ME 2004. Uvedomili ste si, že slovenský hráč hral naposledy na ME v roku 1980, teda v roku, keď ste na ME hrali vy? Pekný paradox, boli ste jedným z posledných Slovákov na ME...

"Na minulé doby ja vôbec nespomínam a nechcem to ani spomínať hráčom. Hoci by som im doprial, aby zažili to, čo sme zažili my, slávu, ovácie, atmosféru... Ale priznám sa, že som na to, že my sme boli poslednou generáciou na európskom šampionáte, vôbec nepomyslel. Ku cieľu: mojou filozofiou je to, že si treba stále stavať vysoké ciele. Aj doteraz sme si s funkcionármi v kluboch vytyčovali vysoké ciele a robil som všetko pre to, aby sa plnili. Predovšetkým je potrebné presvedčiť hráčov, že na to majú. To bude dôležité i v reprezentácii. Budem to robiť i s reprezentantami, budem sa snažiť z nich dostať všetko. Na 120 percent."

Chcete hrať ofenzívnejšie, ako sa hralo za Adamca. Myslíte, že Slováci môžu takto hrať? Bezhlavé ofenzívy proti Rumunsku či Portugalsku skončili fiaskom (1:5 resp. 0:3), Adamec skúšal hrať na útok i proti Iránu, skončilo to tiež zvláštne (3:4). Aj keď prekvapujúca ofenzíva v Istanbule vydolovala bod.

"Ja chcem hrať ofenzívne. Keď chceme vyhrávať, musíme dávať góly. Ale samozrejme, tú ofenzívu musíme hrať disciplinovane, tak, aby aj defenzíva bola pod kontrolou. Musíme hrať skutočne pružne. Futbal sa totiž nehrá len nohami, on sa musí hrať hlavou. A to je dôležité."

Chcete hrať pre diváka. So Žilinou ste to dokázali, ale opäť sa musíme spýtať, či toho je schopná i slovenská repre, navyše, keď chce splniť náročné ciele.

"Ja si myslím, že v reprezentácii sú, aj keď nikoho nechcem podceňovať, určite kvalitnejší futbalisti ako v Žiline. A to znamená, že keď žilinskí hráči vedeli pitiahnuť a prebudiť svojou hrou žilinské obecenstvo, prečo by to nevedeli spraviť reprezentanti? Tí, ktorí hrajú v zahraničných kluboch a mali by mať vyššiu kvalitu. Ak do toho skutočne dajú svoje srdce a keď ľudia budú vidieť, že hráči ozaj idú na dno svojich síl, tak, ako sa to stalo v Žiline, v Ružomberku, v Senci, v Rimavskej Sobote, kde som trénoval, tak prídu."

Ináč, prebudiť žilinského diváka, to bolo naozaj umenie.

"To bolo naozaj veľmi ťažké, veľa ľudí tomu neverilo, veľa ľudí bolo skeptických, domáci finkcionári neverili a naraz sme mali na zápasoch sedem a pol tisíc ľudí. Predtým tam chodievalo tisícpäťsto ľudí... Ja som presvedčení, že sa to dá dokázať i pri reprezentácii, ale musíme ľuďom niečo ponúknuť. Ale pozor: ľudia nechcú vidieť Jurkemika, ľudia chcú vidieť hráčov."

Vyjadrili ste sa, že hrávať budú tí, ktorí nesedia v zahraničí na lavičkách. Platí to?

"Platí."

Lebo vysedávajú takmer všetci, 90%, výnimky, ktoré hrávajú stabilne, tvoria Karhan vo Wolfsburgu, Buček v Xanthi, Janočko v Austrii, Kozák v Berlíne, Labant ešte na Sparte.

"Pozrite sa, nechcem hovoriť o tom, čo je doslovné, tak to vysvetlím. Máme hráčov, ktorí hrajú v kvalitných mužstvách, trebárs Greško je v Interi Miláno. Je v kádri, hráva, môže sa však stať, že nastúpi v jednom zápase, potom v ďalšom nie, nemusí sa na trávnik dostať preto, že tréner má proti inému súperovi iný taktický zámer. Alebo stratí trochu formu. Nastúpi v jednom zápase, v dvoch nie, potom v ďalšom áno, v ďalšom nie... Tam nie je dôvod, aby som ho nenominoval. Ak však hráč sedí na lavičke dva - tri mesiace, nenastúpi ani na minútu, tak tam už dôvod je. Je zbytočné, aby som ja takého hráča dával do reprezentácie, keď si má práve tu spraviť zápasovú prax."

Povedzme si príklad - Stanislav Varga a Sunderland.

"Áno, napríklad Varga, veď ten bol zranený. Ale teraz hral dvakrát po 90 minút, takže tam problém nie je. Keď bude hrávať, tak áno, samozrejme, keď bude dva mesiace na tribúne a nebude to zavinené zranením, tak takého hráča nemôžem nominovať. My potrebujeme hráčov so zápasovou praxou, takže radšej zoberiem hráča z našej ligy. Tu sú takisto dobrí hráči, hráči, ktorí chcú ukázať svoje kvality. Možno nie až takí dobrí ako tí vonku, nahradia to však zas svojim nasadením."

Vôbec, čím to je, že našinci vonku sa dostávajú na vedľajšiu koľaj? Použijeme vás ako príklad. Vy ste sa vonku, vo švajčiarskom FC St. Gallen, stali kapitánom - a to bolo ešte v čase rozdelenia Európy, v čase keď bol Ostblok a hráči, ktorí z neho prichádzali, nechcem hovoriť, že sa na nich pozeralo ako na menejcenných, ale...

"...máte pravdu, pozerali na nás ako na kus špinavého papiera! Boli sme menejcenní, museli sme sa presadiť, presadiť sa svojou prácou! Aj ja som sa presadil len takto, nie ústami. A to by mali i dnešní hráči. Lenže my sme odohrali najprv niečo predtým. Ja som tu najprv hrával stabilne trinásť rokov v prvej lige, desať rokov v reprezentačnom A -mužstve, o juniorských kategóriách ani nehovorím, až potom som išiel von. Dnes idú von hráči, ktorí sú mladí a prídu tam, dostanú facku sprava, zľava, polená pod kolená, pretože konkurencia je krutá. A na to musia byť hráči pripravení, pretože keď nie sú, tak majú problémy. Ale keď nemajú silnú povahu, tak to vzdajú a už ich len posielajú z hosťovania na hosťovanie... Niečo dosiahnu len tí, ktorí sa zatnú a idú!"

Nie je to i problém našej mentality, problém z toho, v čom žijeme, z čoho vychádzame?

"Hmmm, nevidel by som v tom problém mentality. Je to skôr problém sveta mimo nás, sveta, kde sa s vami nikto nehrá. Na Slovensku sa s hráčom hráme, keď tréner trochu pritvrdí, tak sa hráč hneď sťažuje. A koho vymeníme? Trénera. Hráči tak dosahujú svoje. Zatiaľ čo vonku si to ako auslander nemôže dovoliť, tam musí byť dvakrát lepší."

Na chvíľku k realizačnému tímu. Chceli ste Stanislava Semana za trénera brankárov, nemá potrebnú licenciu. Nechceme dávať nafúknutý príklad, ale Franz Beckenbauer ju nemal a priviedol Nemecko k titulu majstrov sveta. Štyri roky pred ním priviedol lekár Carlos Bilardo, opäť bez bilancie, k titulu majstrov sveta Argentínu. Nemyslíte, že futbal by nemal byť o licenciách?

"Ja som Stana Semana oslovoval skutočne s dobrým úmyslom. Nevedel som, že nemá trénerskú jednotku. Keď mi to povedal, vedel som, Stano, budú problémy. Povedal som mu, Stano, je potrebné, aby si si aj ty nejakú diplomaciu zachoval. Sú tam, i ľudia z východného Slovenska, funkcionári, na zväze, treba to trošku ovplyvniť. No nedali si povedať. Stano argumentoval tým, že aj predtým tam boli ľudia, ktorí nemali potrebnú licenciu. Žiaľ, to už ja teraz nemôžem ovplyvniť, aj keď ma to veľmi mrzí. Ja Stana poznám, hrávali sme spolu už v dvadsaťtrojke, viem, že tá spolupráca by bola výborná. Ja som mal takú predstavu, že ja budem mapovať západné Slovensko, Jožko Šuran stredné, Stano východné. Každú sobotu, nedeľu by sme zmapovali celé Slovensko, čo by bolo super. Žiaľ, Stana neodsúhlasili a ja sa teraz nemôžem postaviť a povedať, že to tak musí byť. Keď si na zväze dali nejaké zásady. Je smutné, že to zachytilo akurát Stana. Predtým sa robili nejaké výnimky a nič sa nedialo."

Čo teraz s mapovaním východu?

"Bude to musieť robiť Miki Komanický. Ja jemu zas budem robiť západ."

Východ a reprezentačné zápasy?

"Keď som bol v denníku Šport a odpovedal na telefonické otázky čitateľov, tak mi volalo strašne veľa ľudí z východu. Takých 60% volajúcich bolo z východného Slovenska. A tam medzištátny futbal chýba. Dohodli sme sa na niečom s prezidentom zväzu, a ja som rád, že ten splnil jedno želanie. Tápas s Ukrajinou sa bude hrať v Košiciach, na východe. A verím, že splníme želanie všetkým, nielen východniarom a že sa dostaneme na ME."

Jeden citát spred času. "Pred viacerými rokmi Česi špekulovali a my sme tvrdo pracovali. Teraz je to presne naopak. Nie je to v ničom inom, iba v svedomitej práci." Poznáte to?

"Áno, poznám, to som povedal ja. Týkalo sa to istého porovnania. Na ME v roku 1976 nás bolo v 22 - člennom kádri šestnásť alebo sedemnásť Slovákov. Z finálovej jedenásky myslím osem. Pretože vtedy sme my hrali a Česi špekulovali. Po ME 1976 odišlo do Prahy 25 Slovákov, do pražských klubov. A prakticky to rozbilo slovenský futbal. Pretože slovenskí funkcionári si vtedy mysleli, že nie je problém, aby sa púšťali hráči. A my sme vtedy začali špekulovať, zatiaľ čo v Čechách sa začalo makať. Česi si vzali naše nasadenie, našu agresivitu, my zas ich špekulovanie. A s tým sa nikdy ďaleko nepríde.

Prvýkrát sa slovenská verejnosť hneď, začerstva, dozvedela výšku platu (100 tisíc Sk mesačne - pozn. red.) reprezentačného trénera. Súhlasili ste s tým?

"Nie. Nič nebolo dohovorené. A ja neviem, kde na to prezident zväzu prišiel. Keď to povedal, bola to jeho dobrá vôľa, možno, že chce takto ukázať novú líniu. Ale dobre, v poriadku. Nie každý je reprezentačný tréner a nie každý sa môže stať reprezentačným trénerom. Nechcem to porovnávať s tým, že český reprezentačný tréner má dvakrát toľko. Tí ľudia, ktorí robia vo futbale, sa asi zasmejú nad tým, že je to za taký plat. Stretol som jedného ligového trénera, ktorý mi povedal, že on by to za také peniaze nerobil. Samozrejme, viem, že pre normálnych ľudí to bude veľa."

Nemyslíme, že je to veľa resp., že je to nepatričná suma. Aj v slovenskom futbale, na Slovensku sú i vyššie sumy. Aj v lige sa už na trénerskom poste brávali dvoj či trojnásobky vášho čísla.

"Tí, ktorí závidia, budú závidieť i tak, či sa výška povie, nepovie, alebo sa bude vymýšľať. Aspoň sa však vykryštalizuje moje okolie, možno, že ľudia, ktorí ma doteraz potľapkávali, mi budú závidieť. Každé zlo je na niečo dobré. Aj keď mi to je také smutné... Keď už sa o tom hovorí: veď ja som zobral len to, čo mi ponúkali. Ja som si nič nevbyjednával. Ja som v žiadnom klube, kde som bol doteraz, nikdy nevyjednával. Vždy mi povedali, toľko dávame a toľko som zobral. Nikdy som nelicitoval, pre mňa je to česť, trénovať reprezentáciu. Navyše, keď mal môj predchodca toľko, prečo by som nemohol mať? Ja mám v tomto smere naozaj čisté svedomie a každému sa môžem pozrieť smelo do očí, nemám sa prečo schovávať."

Žreb v Porte rozhodne 25. januára o našich súperoch v kvalifikácii na ME 2004. Koho by ste si želali či neželali vy? Nemyslíme ešte na konkrétne mená, skôr na herný štýl. Pretože, trebárs ten, ktorý by sme mohli označiť ako románsky, nás v kvalifikáciach len fackoval (Francúzsko 4:0 a 0:0, Rumunsko 3:2 a 2:0, 0:0 a 5:1, Španielsko 4:1 a 2:1, Portugalsko 1:0 a 3:0 - pozn. red.)...

"Vôbec mi nezáleží na tom, koho nám dajú. Skutočne nie. Ja si nevyberám. Nakoniec, naposledy sme mali pri žrebe šťastie a nevyužili sme to. Teraz možno nebudeme mať pri žrebe šťastie a využijeme to. Vieme, že dostaneme ťažkého súpera z 1. koša, ťažkého i z 2. koša, tomu sa nevyhneme, niet si čo vyberať. Dostaneme dvoch ťažkých súperov a ak chceme niečo dokázať, musíme ich poraziť. Berme to aj tak, že prídu atraktívni súperi, prídu ľudia na futbal, naši hráči sa budú môcť vytiahnuť. A tie futbalové štýly? Všetko sa dá zistiť a na všetko sa dá pripraviť. A všetko je vec taktiky. Hovorí sa síce, že ten súper nám sedí a ten zas nesedí, ale ja nevidím žiaden dôvod na to, aby sme niekoho neporazili. A ja mám takú skúsenosť, že dobre dopadnú práve také zápasy, pred ktorými si hovoríte, to je taký súper, ťažký, to sa nedá vyhrať..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.