zastávky riaditeľ Dopravného podniku mesta Prešov (DPMP), a. s., Peter Janus, pričom priznal, že sa zrejme zmýlili. Zastávka MHD Trojica bola istý čas premenovaná na zastávku Panny Márie - Immaculaty. Nakoniec ju k 1. septembru minulého roka DPMP opätovne nazval Trojicou.
Náklady na jednu takúto zmenu predstavujú päťdesiat tisíc korún a pri spomínanej zastávke sa táto zmena robila na dvakrát. "Náklady dvakrát päťdesiattisíc by boli vtedy, ak by sa celá zmena robila iba z titulu premenovania zastávky," oponuje riaditeľ Janus, ktorý tvrdí, že spätné premenovanie Trojice sa zviezlo pri celkových nákladoch, ktoré vznikli zmenou grafikonu dopravy a označovania. "Takúto zmenu cestovných poriadkov robíme dvakrát ročne, pred prázdninami a po nich, pričom táto zmena musí byť v celej sieti, na všetkých 367 označníkoch s cestovnými poriadkami. Takže tých päťdesiattisíc by bolo aktuálnych, ak by sme robili zmenu samostatne, iba kvôli premenovaniu jednej zastávky."
Ako podotkol, na stole má DPMP hrubú korešpondenciu okolo spomínanej zastávky, pričom stanoviská kompetentných inštitúcií, vrátane biskupského úradu, vravia, že názov Immaculata nebol opodstatnený. Na druhej strane má však už teraz na stole ďalší list s podpismi, "aby sme zastávku premenovali naspäť na Immaculatu".
Na margo komerčných názvov zastávok, kde by si zmenu platil daný subjekt, P. Janus skonštatoval, že to môže byť realizovateľné. "Je to jedna z možností, ale predpokladám, že by sme mohli naraziť na nepochopenie niektorých ľudí. Zatiaľ sme k tomuto kroku nepristúpili, teda sme neponúkli komerčné využitie, aj tak máme dosť rôznych návrhov na zmeny zastávok." Komerčné využitie zastávok však riaditeľ DPMP pripúšťa, pričom najschodnejšou cestou by mohla byť kombinácia tradičného a komerčného názvu. Ako podotkol, takúto zmenu by mala sprevádzať aj verejná diskusia.
Šéfa Dopravného podniku mesta Prešov sme sa opýtali aj na predaj siedmich autobusov Karosa. Podľa anonymných informácií boli po generálnych opravách, no predané ako vraky, hlboko pod cenu. Riaditeľ Janus tieto obvinenia vyvrátil. "Išlo o autobusy, rok výroby 1987 a 1989. Bolo ich skutočne sedem," uviedol, pričom nám poskytol faktúry. Podľa nich mali vozidlá najazdených 380 až 680-tisíc kilometrov, tri z nich boli bez generálnej opravy, na dvoch bola robená v roku 1996 a na ďalších v roku 1992, resp. 93.
"Boli to všetko autobusy s automatickou prevodovkou, ktoré majú vyššiu spotrebu o zhruba 5 litrov, než autobusy s mechanickou prevodovkou. Teda z hľadiska prevádzky sú nákladnejšie. Ďalšia vec je, že sme realizovanými zmenami znížili výpravu autobusov o päť kusov a máme nadbytočný počet vozidiel. Oproti výprave máme stále rezervu vyše 12 vozidiel. Teda spomínané autobusy neboli vypravované a stáli na dvore," uviedol riaditeľ Janus, pričom zdôraznil, že "všetky predaje boli zrealizované na základe znaleckej ceny".
Podľa predložených faktúr sa cena za autobusy pohybovala v cenovom rozpätí od 45-tisíc po 80-tisíc korún podľa technického stavu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
