hyper-, super- a iných marketov, patria medzi smiešne výkriky do tmy.
Kde a kedy prišli naši kňazi, biskupi či farári na takúto nehoráznosť, vari, ani sami nevedia. Absolútne choré je, že sa snažia svojou aktivitou zakázať účasť na nákupnej aktivite aj tým občanom, ktorí s kostolným poriadkom nesúhlasia. Ak tu štyridsať rokov vládla boľševická diktatúra jednej strany, tak tu má začať nejaké preberanie moci náboženských obcí? Zaujímavé je, že sa všetci predstavitelia cirkví s najnovšou iniciatívou stotožňujú.
Zákazy a príkazy, rovnako ako poslušnosť, tie už v tejto krajine boli a stačili! Na začiatku tretieho tisícročia už platia iné normy ako v polovici toho minulého. Komu sa nepáči nedeľné nakupovanie, tomu to môže zakázať iba viera či svedomie a nie rituálne krútenie bokmi našich biskupov. Nech si páni farári tieto iniciatívy odpustia, lebo ich ovečky im to môžu aj neprepáčiť. Prečo by si človek, pracujúci poctivo celý týždeň, nemohol po nedeľnej omši odskočiť cestou domov do nákupného strediska? Bol by vari horší kresťan, ako ten čo odkráča z chrámu Božieho poslušne domov?
Je vari podľa kresťanského zmýšľania usadnutie Slováčiska k nedeľnému prestretému stolu, aby sa nažral sa do sýtosti, potom si zdriemol a odobral sa na dedinský futbal, aby si od pľúc zahrešil? Iste nie. Lenže konajú tak! Očistia sa od hriechov a život ide ďalej. Existuje veľa vecí, ktoré aj najvyššie cirkevné šarže odpúšťajú. Napríklad cudzoložstvo, klamanie (dokonca aj svojich rodičov, nielen blížnych) alebo uzavretie manželstva rozvedených pred oltárom. Takí ľudia sa potom veselo podpíšu aj pod novú výzvu cirkví. Nehryzie ich svedomie? Ak áno, tak by sa mali kajať a prosiť o odpustenie. Dúfajme, že ich v nedeľu v košickom Tescu či Carrefoure nestretneme. Modlitebnú knižku a Bibliu netreba nahlas čítať pri nedeľnom obede, ale dodržiavanie kresťanských zásad, je povinnosťou každého veriaceho.
Autor: ka
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
