dňom voľného zápisu žiakov a zároveň aj posledným. "Sme tu od štvrtej hodiny poobede. Do poradovníka sme sa zapísali v pondelok, aby sme v utorok ráno mohli prísť na rad," povedala nám pani Mária. Zaujímal nás dôvod, prečo ten enormný záujem. "Obaja pracujeme v nemocnici a táto škola je k nej najbližšie," uviedla ďalej a dodala, že noc v škole strávili s manželom "na striedačku". Raz jeden, raz druhý bdeli nad zachovaním pôvodného miesta v poradovníku.
Ako sa ukázalo, papier s očíslovanými menami bol napokon najdôležitejšou súčasťou prihlasovania prvákov do školy. Prví čakatelia sa doňho zapísali v pondelok údajne už okolo jedenástej hodiny pred obedom a priebežne si úzkostlivo strážili krvopotne získané výhodné poradové číslo. V istom okamihu sa v ňom včera objavilo dokonca až 14 mien. Čakatelia však po vzájomnej dohode vypudili dvoch čakajúcich z vlastných radov, ktorí si zo školy "odbehli" s tým, že sa vrátia až tesne pred oficiálnym začiatkom zápisu.
"Táto škola je dobrá. Sám som do nej chodil a keďže poznám miestne pomery, želám si, aby tu chodil aj môj syn," povedal nám pán Róbert, ktorý skončil celonočný maratón čakania na jedenástom mieste. Napriek tomu, že sa cítil značne vyčerpaný, vyjadril spokojnosť nad tým, že vydržal bdieť až do zápisu. Spolučakatelia, ktorí zdieľali jeho osud, použili rôzne podporné prostriedky. Našli sa štyria, ktorí väčšinu noci strávili hraním kariet. A zostava to bola zaujímavá - starý otec, teta, rodinný priateľ a len posledný z nich bol pokrvným otcom budúceho prváka. Ďalší si doniesli časopisy, krížovku, termosky s kávou a jeden dokonca využil objednávkovú služby špecializujúcu sa na dodávku pizzy.
"Keď sa kedysi mohlo čakať aj niekoľko nocí v rade na automobil, prečo by sa teraz nemohlo čakať na zápis do školy? Je v kompetencii riaditeľa, aby si vybral, ktoré deti do prvého ročníka zapíše a ktoré nie. Ja som zvolil iný systém. Nechcem aby ma niekto obvinil z toho, že niečo bolo nefér. Takto si to rodičia síce musia odčakať, ale poradie zapisovaných je zrejmé z poradovníka, ktorý si vypracujú oni sami," povedal nám riaditeľ školy Miroslav Jagač. Ako uviedol ďalej, čakanie podľa jeho slov nebolo až také nehumánne, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Rodičia nestáli pred školou, ale mali k dispozícii jednu z tried, nechýbal automat na kávu a mohli použiť aj sociálne zariadenia.
Prečo je vlastne taký veľký záujem práve o ZŠ Francisciho I., keď o niekoľko sto metrov ďalej na tej istej ulici je ďalšia škola, ktorá má problém naplniť svoje kapacity? "Možno je to tým, že sme prešli na americký spôsob. Sme rodinnou školou. Snažíme sa, aby sa k nám hlásili najmä súrodenci žiakov alebo potomkovia tých, ktorí už k nám chodia alebo chodili. Aj preto, zo 60 voľných miest, ktoré máme pre budúci školský rok k dispozícii, sme 50 zaplnili takýmito žiakmi, ktorí majú u nás prednosť. Noční čakatelia sa vlastne uchádzajú len o zvyšných 10 až 12 miest," uviedol ďalej riaditeľ, ktorý osobne kontroloval situáciu pred polnocou aj o tretej hodine nad ránom.
Ako uviedol na záver, napriek záujmu rodičov, kapacitne už nie je možné školu zväčšiť. Tá bola postavená pre 46 rokmi a jej dimenzie sú naplnené. Dokonca, tri triedy pre prvákov sú prestavané z kabinetov. Podľa slov zástupkyne vedúceho odboru školstva Okresného úradu Aleny Madzinovej, po skončení zápisov prvákov v okresnom meste sa tieto naštartujú aj na vidieku. Proces potrvá do polovice februára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
