ročný bývalý brankár Igor Ferjanček (na snímke), ktorý pri poháriku dobrého vínka spomína na časy minulé.
"Na školskom turnaji si ma vybral pán učiteľ Rusnák, ktorý má v roku 1959 v jeseni zaradil do "béčka" dorastu Lokomotívy. V lete roku 1960 som začal chytať za ligový dorast, kde ma trénoval aj najlepší mládežnícky tréner v histórii spišskonovoveského klubu dnes už nebohý Jozef Vysopal," spomína Igor Ferjanček. Po štyroch rokoch v doraste sa medzi seniorov dostal doslova "z večera na ráno". Zranil sa prvý brankár Jaroslav Sýkora a v nedeľu tréner Vysopal mladučkému gólmanovi naznačil, že v stredu proti Kežmarku s ním ráta do brány. Pred zrakmi 3500 divákov sa po prvýkrát postavil v seniorskom drese medzi tri žrde. Spišská Nová Ves vtedy vyhrala 4:1 a do konca sezóny Spišiaci neprehrali deväť zápasov. Najdôležitejší súboj bol však v Prakovciach, kde 2000 divákov (!!!) videlo víťazstvo hostí v pomere 2:1 a Spišská Nová Ves postúpila do II. celoštátnej ligy. "V tých dobách sme dostali za postup týždenný zájazd aj s manželkami do maďarského Miskolcu. Rád si spomínam aj na to, keď nám funkcionári vybavili možnosť na vlastné oči sledovať v Bratislave medzištátny zápas medzi ČSSR a Portugalskom o postup na MS 1966 v Anglicku. Slávny Eusébio dal gól a československí hráči v snahe vyrovnať nepremenili pokutový kop. Realizoval ho Vladimír Weiss starší a skvelý portugalský gólman Costa Pereira penaltu chytil. Na Tehelnom poli sa tiesnilo v hľadisko 60 tisíc divákov. Bol to môj najväčší športový zážitok. Aj keď sme zmokli, výkony aktérov na ihrisku stáli za to," dodáva I. Ferjanček.
Prvý zápas Spišská Nová Ves v II. lige hrala proti Novým Zámkom. Igor nepustil ani jednu loptu za svoj chrbát a gólom Zajaca domáci vyhrali 1:0 pred zrakmi 4 tisíc divákov (!!!). Tréner Miškovský trénoval brankárov hodinu pred tréningom. Každý hráč chodil do roboty, tréning bol štyrikrát do týždňa, len poobede. Igor mal viacero brankárskych vzorov - Viktor, Kouba, Plach, Švajlen, Sedláček a ďalší. Vojenčinu si odkrútil v Komárne. Po návrate do civilu boli v Lokomotíve kvalitní brankári Lipčák a Bránik. Na jar po sústredení v bývalej Juhoslávii robil I. Ferjanček náhradníka Šaňovi Bránikovi. Trénovalo sa už dvojfázovo. "Finančné ohodnotenie za zápasy bolo nasledovné: víťazstvo doma - 500 korún, za remízu nebolo nič, víťazstvo vonku - 800 korún plus kalorické. Keď boli dobré výsledky, vyšlo nám na mesiac od 2000 do 3000 korún. Čo je to v porovnaní s dnešným príjmom futbalistov, ktorí inkasujú 50 až 100 tisíc mesačne a zopár divákov vidí iba futbalový odvar?" skonštatoval Igor, ktorý pre zranenie prestal chytať v roku 1971. Ešte jednu sezónu pôsobil v neďalekej Levoči, ale potom sa futbalovo odmlčal.
Igor Ferjanček má dve deti - syn je podnikateľ, ale k športu má bližšie dcéra Lenka, ktorá je absolventkou FTVŠ v Bratislave, školské roky prežila v atletickej triede uznávaného trénera Ľudovíta Stracheho. V súčasnosti pracuje v Slovenskom ústrednom výbore telesnej kultúry.
Na najpopulárnejšiu hru však nezanevrel. Pozorne sleduje výsledky a výkony dnešných spišskonovoveských futbalistov, a ako sám hovorí, v jeho ére chodilo viac divákov na tréning Spišiakov, ako teraz na majstrovský zápas. Nevynechá ani jeden majstrovský zápas Spišskej Novej Vsi a hoci má podlomené zdravie hráčom odkazuje, aby sa nevzdávali a uchovali pre mesto III. ligu. "My sme na ihrisku zanechali srdce a veľkú bojovnosť, bez ohľadu za koľko peňazí sa futbal hral a hrá teraz," dodal na záver sympatický Igor Ferjanček.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
