dostalo nielen založenie múzejnej komisie, ale veľmi pozitívna bola aj odozva verejnosti. Mesto zareagovalo tak, že na výstavbu špecializovaného baníckeho múzea darovalo pozemok. Stavbu projektovali baníci, išlo o účelovú budovu, prvú, ktorá bola v strednej Európe určená pre banícke múzejníctvo," osvetlil históriu Baníckeho múzea v Rožňave jej terajší riaditeľ Jozef Csobádi.
Po prípravných prácach začali v roku 1905 stavebné práce. "V tom istom roku budovu aj dokončili a začali zbierať múzejný materiál z oblasti baníctva a hutníctva. Stavba však nebola až natoľko kvalitná a objavili sa isté komplikácie. Prvú expozíciu sprístupnili verejnosti v roku 1912. Málokto vie, že v tom istom roku bolo v meste založené aj vlastivedné múzeum," uviedol J. Csobádi.
O 26 rokov neskôr došlo k fúzií oboch múzeí, po piatich rokoch otvorili spoločnú expozíciu. Výstava utrpela počas II. svetovej vojny, keď časť z nej rozkradli. O obnovení činnosti v baníckom múzeu možno hovoriť od roku 1956, muzeologické trendy sledujú pracovníci dodnes.
Výstavu k storočnici múzea s názvom Storočné tajomstvá regálov otvoria v posledný januárový deň. Potrvá do mája tohto roku. "Verím, že hneď potom inštalujeme a verejnosti sprostredkujeme výstavu významného grafika, maliara a druhého riaditeľa baníckej múzea v poradí Kolomana Tichyho," podotkol J. Csobádi.
Na výstave k výročiu múzea chcú jeho pracovníci prezentovať najkrajšie a najzaujímavejšie zbierky všetkých odborných úsekov. "Chceme vystaviť najmä očiam lahodiaci, trojrozmerný materiál, predvedieme originalitu múzejnej práce. O zber hmotných dokumentov sa pričinili naši predchodcovia a dobrovoľní spolupracovníci. Dnes by to bola mimoriadne ťažká práca," poznamenal J. Csobádi. Na škodu veci podľa neho je, že múzejné predmety sa dostávajú za hranice krajiny do nesprávnych rúk. Ľudia ich upravujú, lakujú, prerábajú. Strácajú tým hodnotu a kontinuitu s minulosťou.
Autor: jk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.