preukazy im vracia čoraz viac ľudí. Drastický pokles zaznamenávajú najmä OO, ktoré zastupujú pracovníkov telekomunikácií. Svojim predákom vyčítajú, že pre svojich nedokázali nič vybojovať.
Podľa predsedu popradskej ZO OO Spoje Františka Šimčáka je problém s narastajúcim odlivom pracovníkov odborov aj v samotnej štruktúre organizácie. "Sme roztrieštení do niekoľkých organizácií a každý sa hrá na vlastnom piesočku. Nevieme sa zjednotiť," hovorí predseda. Vzápätí dodáva, že on osobne nepozná predsedov ostatných organizácií iných OZ. "Za čias socializmu sme sa poznali všetci. Zdravotníci, učitelia, kováci. Keď bol problém vedeli sme sa dať dohromady a tlačiť na kompetentných. Dnes nepoznám nikoho a nikto nepozná mňa," tvrdí F. Šimčák.
Na jeho stranu sa pridáva aj predseda ZO OO Kovo, z popradskej Tatravagónky Ján Oravec. Ten je aj vysokopostaveným funkcionárom v rámci konfederácie OZ. "V roku 1995 som vyšiel s iniciatívou združenia odborových zväzov v rámci okresu. Chceli sme sa aktívne venovať problémom v regióne. Združenie malo byť akýmsi legitímnym partnerom pre druhú stranu, napríklad pre okresný, či mestský úrad. Na začiatku sme boli piati predsedovia. Zdravotníci, učitelia, chemici, textiláci a my kováci. Po roku činnosti som si na ďalší rok zaplatil členské iba ja sám, ďalšia odozva nebola," povedal nám o márnom pokuse o zjednotenie J. Oravec.
Problém vidí predseda aj v ľuďoch samotných. Podľa neho si našinci myslia, že odbory to sú vianočné kolekcia a dovolenka za polovičnú cenu. "Poslanie odborov je však iné. Vo Francúzku stačí jeden impulz a celý štát stojí. Kým také niečo bude na Slovensku, prejdú veky," zakončil svoju úvahu J. Oravec.
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
