utorok ukázal mrkvu Koncošovi, sa roztrieštil na bralách slovenskej politickej reality.
Tak si tu žijeme. Emócií plné ihrisko a rozum na streche. Keby ministerka prijala neodvratný osud v sobotu, ušetrila by koalíciu i krajinu šarvátky so zatiaľ neznámymi následkami. "Nie je možné riadiť rezort financií, ak nemá minister dôveru svojej politickej strany", uznala včera. A ľaľa - v sobotu to netušila.
Keby premiérovi v utorok došlo, že jeho krok je politicky absurdný a neudržateľný, bola by, aspoň dočasne, vo vládnom spolku tichá domácnosť. Koaličná rada (KR) mohla mať prerokovanú privatizáciu SPP, zákon o zahraničných Maďaroch i kandidátov na ombudsmana. To bol jej predvčerajší program, ku ktorému sa kvôli Schmögnerovej a Dzurindovi nedostala. Miesto toho je KR zo strany SDĽ suspendovaná. Skvelý výsledok.
Koncoš sa totiž z nezrozumiteľných dôvodov chce vrátiť na KR až po tom, čo bude kandidát Hajnovič oficiálne inštalovaný. Jednoducho neverí, že za rohom nečíha ďalší podraz. Jeho podozrenie je síce hlúposť a sa mu aj podobá, v koalícii plnej intríg a švindľov sa však počíta už iba hotovosť vo vreckách, nie nejaké verejné sľuby, že demisia príde o týždeň.
Ale pozor: SDĽ si vôbec nemôže automaticky nárokovať, že Hajnovič bude akceptovaný. Tu je dôležité si uvedomiť rozdiel, ktorý napríklad nepochopil poslanec Brocka, keď Dzurindovo "košom" Koncošovi hlúpo prirovnal k zápletke s Tuchyňom, ktorého premiér a koalícia v decembri 2000 neakceptovali ako náhradníka Kanisa. Totiž presne tak, ako má SDĽ nespochybniteľné právo mať vo vláde iba takého reprezentanta, ktorý sa teší jej dôvere, takisto má zvyšok koalície, resp. aj jednotlivé strany, právo vetovať takého kandidáta, voči ktorému existujú neprekonateľné výhrady. To je princíp: Koncoš, ak chce postupovať v intenciách koaličnej spolupráce (a nemá iné úmysly), nemôže podmieňovať návrat na KR prijatím nominácie Hajnoviča. Na osobe ministra musí existovať dohoda všetkých, navrhovateľa i prijímateľov. Čiže - ak bol Hajnovič naozaj dôverníkom ŠtB, ako uvádzajú včerajšie správy, SDĽ by radšej už dnes mala hľadať nového adepta.
S ódami politikov, že Schmögnerová odchádza "so vztýčenou hlavou" (Bugár), "na úrovni" (Palko), či dokonca "ako morálny víťaz" (Orosz), je ale veľmi vážny problém. To by museli vysvetliť, čo získalo Slovensko, koalícia i sama Schmögnerová tým, že vzdorovala a roztočila tento nezmyselný cirkus. Nič - žiadne plus, samé straty, ktorých kaliber sa nedá ešte predvídať. Jediný, kto možno už vie, ako hlboko a dokedy sa urazí, je súdruh Koncoš.
Extra zážitkom bolo včera počúvať a čítať recenzie na krok Dzurindu. Dozvedeli sme sa aj také, že to bol "krok legitímny", že "mal nepriestreľné argumenty" resp. že "rozohral vysokú hru". Nuž, hlboké bezvedomie o základných vzťahoch a zákonitostiach v politike je odzbrojujúce u ľudí, ktorí sa normálne živia politikou. "Vysoká hra" vydržala 12 hodín, Schmögnerová odchádza tak či tak a "legitímny krok s nepriestreľnými argumentami" postrčil premiéra do najťažšej vzťahovej krízy presne s tou stranou, ktorá je neriadenou strelou koalície a najrizikovejším faktorom už i bez tejto poľutovaniahodnej epizódy.
Na obzore je pritom obrovský konflikt o posledný reformný príspevok koalície. Privatizácia SPP je akcia kardinálneho významu ako z národohospodárskeho hľadiska, tak pre samotný podnik. Nápad SDĽ, zmeniť na poslednú sekundu privatizačný projekt SPP tak, že investorovi by šlo iba 24% a 25% ako akciový vklad do Sociálnej poisťovne, je ekonomické i politické šialenstvo. Podstatou záležitosti však ani nie je zmena koncepcie, čo je vo funkčnom období tejto vlády úloha už nestíhateľná, ale proste zastavenie celého procesu. Viďme veci jasne: SDĽ je koaličnou stranou už naozaj iba formálne, približovanie k HZDS už prechádza z plazivého štádia do fázy "viditeľnosti voľným okom". Magvašiho výkriky o tom, že privatizácia SPP je rovnako dôležitá ako vláda a že vláda je na sedem mesiacov, ale SPP "je o budúcnosti Slovenska", jednoznačne avizujú parlamentný pakt SDĽ s opozíciou, kde sú možné dva scenáre: Buď zmena zákona o veľkej privatizácii tak, že maximum 49% (dohodnuté po polročných naťahovačkách práve s SDĽ) sa zmení na menej, alebo nejaké uznesenie, ktoré vláda nesplní a NR SR ju následne odvolá.
Toto je kruciálna kauza SDĽ, ktorá bola na spadnutie už dlhšie a teraz sa rozohrala naostro. A úvodníkom Dzurindu do tejto pekelnej zápletky bolo, že opľul Koncoša v situácii, ktorá dopadnúť inak, ako dopadla, ani nemohla.
Peter Schutz
Autor: jsv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
