len rozcvička.
Signály z vedenia SDĽ avizujú, že dovolebnou témou číslo jedna bude privatizácia SPP. Respektíve zápas o jej dokončenie v rozbehnutom scenári, ktorý môže ľahko vyústiť aj do predčasného konca koalície. Inak povedané - vektory sú nastavené tak, že až do 30. apríla, keď vyprší platnosť spojeneckej zmluvy, bude koaličný život nepretržitou krízou. V jednom kuse, bez pauzy na vydýchnutie. To v lepšom prípade, v tom horšom sa spolok roztrhne skôr.
"Pre Slovensko a jeho občanov je dôležité, aby sa zmenil spôsob privatizácie SPP", vyhlásil v stredu Pavel Koncoš a doplnil ho sekundant Magvaši: "Tak ako teraz pripravovaný predaj 49 percent akcií je nešťastím pre Slovensko, tak je rovnakým nešťastím pád tejto vlády. Prípad SPP je o budúcnosti Slovenska. Táto koaličná vláda znamená sedem mesiacov".
Toto je pár veľmi silných výrokov, ktoré opodstatňujú záver, že SDĽ pôjde za svojím cieľom všetkými prostriedkami a nezastaví sa pred žiadnymi dôsledkami. Boj proti privatizácii SPP, k čomu má chladný resp. odmietavý vzťah väčšina populácie, má byť tým zázračným šémom, ktorý odkloní postkomunistov z cesty do politického hrobu.
Vo vláde, ktorá má proces kompetenčne v rukách, Koncoš nepresadí nič. Cez osem ministrov SDKÚ a troch SMK, ktorí už znamenajú väčšinu, sa prestrieľať nemôže. I keby Hamžíkova SOP, v rámci prudkého približovania sa k HZDS, otočila (a prípadne ešte i Čarnogurský, ktorému je odštátnenie SPP navidomoči proti srsti).
Magvaši s Koncošom teda prevedú kauzu do parlamentu, ktorý má politické páky na to, aby proces ešte aj vo finiši zastavil. Ten pomalší spôsob je zmena zákona o veľkej privatizácii, ktorá by zamedzila predaju 49% akcií. Rýchlejší spôsob je vyslovenie nedôvery vláde. Jeden i druhý manéver predpokladá nadpolovičnú väčšinu poslancov, v prvom prípade z prítomných na hlasovaní, v druhom prípade z plného stavu snemovne. Keby SDĽ bola jednotná, privatizačný prevrat by v pakte s opozíciou asi zvládla. Problémom Koncoša ale je, že i keď vyzerá situácia v klube SDĽ dosť neprehľadne, celkom iste je počet "weissovcov" dostačujúci, aby tento plán skrachoval. Hovoriť o porážke Koncoša by ale bolo predčasné; Weiss a spol., ktorí boli už teraz, v kauze Schmögnerovej, podozrivo ticho, by takouto vzburou pálili posledné mosty nielen na volebnú kandidátku, ale napr. aj na veľvyslanecký post (Weissov sen). Orosz by mohol zabudnúť na hlasy priateľov poslancov pri kandidatúre za ústavného sudcu... Skrátka, nie je jasné, či SDĽ nebude - až na Schmögnerovú - predsa len jednotná. Ďalšou nádejou pre Koncoša môže byť aj SOP. Tá je pod Hamžíkom a mikroskopickými preferenciami neriadenou strelou číslo 2. Navyše, práve stoja pred rokovaniami o spájaní ľavice...
Výsledok útoku na privatizáciu SPP sa teda nedá predvídať, dá sa ale predbežný účinok. Či formálne zostane koalícia pokope alebo nie, táto kauza je definitívnym míľnikom, za ktorým je už iba rozpoltenosť vládnutia. Minimálnym dôsledkom rozkolu bude, že vláda síce zostane, ale iba ako údržbárska čata, nie ako vykonávateľ politickej vôle.
Hrozbou sú medzinárodné účinky ofenzívy SDĽ. Samotné spochybnenie tendra, v ktorom figuruje päť významných spoločností (Ruhrgas, Gas de France, Gazprom, RWE...), sa v civilizovanom svete ráta ako kolosálny prešľap. Dá sa napr. vyhlásiť konkurz za neplatný, alebo povedať, že žiadny zo záujemcov nesplnil podmienky. To sa občas stáva (a sú s tým vždy obrovské cirkusy). Ale kdesi v poslednej dekáde procesu, iba tak, vyhlásiť, že sme si to rozmysleli, chlapci, zbaľte sa a bežte domov, no to by bol superškandál. Taká vierolomnosť môže napadnúť skutočne iba pravoverných komunistov. Prirodzene, odstrašujúce sú aj národohospodárske dopady; na 24%, ktoré ponúka Magvaši, neskočí žiaden vážny investor, iba portfólioví hráči (teda typy známe z kauzy VSŽ). To by však už bol iný príbeh, písaný v ďalšom volebnom období, keďže model, ktorý navrhuje Magvaši, je predovšetkým o novom tendri s novými podmienkami.
Väčšmi ako na SDĽ však úspešnosť akcie visí na HZDS, ktoré kooperáciu už sľúbilo. A zhodou okolností, to isté HZDS tento týždeň opäť vyzývalo k podpisu akejsi nezmyselnej deklarácie. A to je pointa: Tisíckrát lepšie, než akousi deklaráciou, by Mečiar s Maxonom o svojej prozápadnej metamorfóze presvedčili, keby sa od podpory tejto iniciatívy SDĽ odtiahli. To by neboli prázdne slová, ale konečne skutok, z akého by Robertson s Verheugenom i Weiserom iba v šoku ostali a nemo salutovali...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
