starostlivosti je stavaný na dlhé služby, a nie na osemapolhodinové zmeny.

Lekári pracujú v 15,5-hodinových pohotovostných službách. Povolené ročné nadčasy prekročia lekári v niektorých malých nemocniciach za jediný mesiac, upozorňuje podpredseda Lekárskeho odborového združenia Tibor Barta.

Ministerstvo práce trvá na tom, že aj lekári musia odpočívať. Súčasný systém vraj porušuje i doteraz platné normy. „Lekár, ktorý ťahá dlhé služby, vlastne ohrozuje pacienta," hovorí Vlasta Husáriková z ministerstva.

„Už sme sa snažili nadčasy nejako riešiť, aby sme ušetrili, ale nedokázali sme to urobiť bez toho, aby sme neohrozili pacientov," tvrdí naopak poradkyňa námestníka Fakultnej nemocnice Bratislava Katarína Sedláková.

V istých rizikových povolaniach by pracovníci nesmeli brať vôbec žiadnu nadčasovú prácu. Ide o röntgenológov, anesteziológov, ortopédov a pracovníkov na urológii, ktorí prichádzajú do styku so žiaričmi. „Röntgenológovia by mali pracovať len 6,5 hodiny. Ak by to tak malo fungovať, tak ich na celom Slovensku nie je dosť," hovorí Sedláková.

Prechod na služby v dvoch či troch 8,5-hodinových zmenách vyvoláva nespokojnosť. Lekár, ktorý s nadčasmi a službami zarobil aj 40-tisíc hrubého, pri prechode na tri zmeny zarobí takmer o polovicu menej. Do práce však bude musieť chodiť i v noci. Lekári zrejme začnú ešte viac odchádzať do lepšie platených zamestnaní a zväčší sa tiež priestor pre korupciu.

Nemocnice by mali znížiť počet lekárov na pohotovosti alebo prijať ďalších pracovníkov. „Máme 800 nezamestnaných absolventov lekárskej fakulty," pripomína ministerstvo.

Jeho návrhy sa však v praxi dajú ťažko okamžite uskutočniť. „Mohli by sme zlúčiť niektoré pohotovosti, ale utrpela by zdravotná starostlivosť. Ak dovezú v noci pacientku na gynekológiu, tak ju musí operovať gynekológ, a nie iný chirurg. Absolvent tiež nemôže sám slúžiť v nočnej službe. Zákonník predbieha dobu najmenej o tri roky," hovorí poradkyňa z Fakultnej nemocnice.