prišli vysloviť svoj názor k urbanistickej štúdii výstavby obytnej zóny určenej tamojšej rómskej komunite. Čas na pripomienkovanie sa končí 28. januára. Potom by návrh mali schváliť, alebo odmietnuť poslanci obecného zastupiteľstva.
Od roku 1998, teda po povodni, ktorá mala ničivé následky, stála pred samosprávou úloha vyriešiť problém bývania siedmich stoviek tamojších Rómov. Pripomíname, že vtedajšia vlna záujmu a pomoci zahraničných nadácií a dobrovoľníkov neutíchla ani v súčasnosti. S ich pomocou vznikla myšlienka finančne podporiť riešenie nevyhovujúceho bývania v rómskej osade. Vlani sa dokonca v obci uskutočnilo referendum k tejto otázke. Ako nás informoval starosta Miloslav Mihok, vtedy 71,5 percenta obyvateľov z obce s výstavbou súhlasilo.
Z programu PHARE 2001 získali prísľub na úhradu 1,5 milióna eúr na infraštruktúru a vláda Českej republiky im ešte pred dvoma rokmi darovala 2 milióny korún viazaných na tento účel. Z týchto zdrojov by mali postaviť čistiareň odpadových vôd, kanalizáciu, elektrinu, komunikácie, ba aj zavedenie plynu do obytného komplexu s občianskou vybavenosťou.
Autor projektu arch. Vladimír Ligus prezentoval urbanistickú štúdiu ako prvý krok k riešeniu územného plánu obce, ktorý vo Svinej stále chýba. Zhodnotil výhody navrhnutej lokality za mlynom aj z hľadiska napojenia na inžinierske siete. V súbore by malo byť šesť obytných skupín s rôznym štandardom, spolu 133 rodinných domov, maloobchod, spoločenská miestnosť, škola a predškolské zariadenie, osvetovo-pastoračné centrum, kostol a dom smútku.
Samospráva však musela splniť základnú povinnosť. Vybrať vhodnú lokalitu v obci a zabezpečiť pozemky na realizáciu. A tu narazili na odpor. "Vlani v septembri obecné zastupiteľstvo schválilo výkup pozemkov pre obytný súbor. Pri bonite pôdy v hodnote 2,10 za meter štvorcový ponúka cenu 15 korún. V prípade záujmu o výmenu pozemkov dostane vlastník dvojnásobok výmery. Na základe toho sme pristúpili k vykupovaniu pozemkov a v súčasnosti máme zmluvne zabezpečené 4 hektáre pôdy. Potrebujeme však 12 hektárov. Hoci niektorí vlastníci sa už rozhodli nepredať, alebo ešte o predaji uvažujú, majetkové vysporiadanie pokračuje," informoval starosta. Časový horizont začiatku výstavby datoval na rok 2003.
V sále šumelo ako v úli, ľudia nahlas protirečili starostovi, až ich hlasy zastavila poslankyňa Agnesa Uličná. Dôrazne povedala, že v nedeľu oslovila 17 vlastníkov pôdy v spomínanej lokalite. Tí vlastnia 71 percent potrebnej pôdy a podľa jej slov rezolútne nesúhlasia. "Urobili sme v utorok prieskum v obci a z 524 voličov až 59 percent ľudí sa vyjadrilo proti novej rómskej osade," konštatovala nové skutočnosti. Netajila ani fakt, že zisťovali na katastri, či sú odkúpené pozemky už prepísané do majetku obce. Neboli. Starosta to však vysvetlil, ale jedným dychom vyslovil prekvapenie nad tým, že po vlaňajšej komisii, prieskume a referende niekto za jeho chrbtom urobil ďalší prieskum. "Záväzné rozhodnutie aj tak závisí od hlasovania poslancov. Nie je problém skončiť tieto aktivity, nadácie z obce odídu a starý problém nám ostane na krku," povedal M. Mihok.
Na jeho slová ľudia reagovali búrlivým potleskom súhlasu. Z pléna sa ozval aj hlas, prečo má obec platiť z daní obyvateľov za pozemky. Na to starosta oponoval, že vyplatenie pozemkov nie je za obecné peniaze. Ide o účelovo viazané prostriedky od českej vlády, z ktorých sa má 700-tisíc použiť tiež na elektrifikáciu. Vysvetlil, že tu ide o viaczdrojové financovanie projektu, pričom je v ňom aj štátna dotácia - 80 percent je príspevok od štátu a 20 si musia Rómovia odpracovať. Nič teda nie je zadarmo, ale ani za peniaze obecných daňovníkov.
Z pléna sa ozvala tiež rozhorčená Mária Návratová. "Kúpila som si pred polrokom dom a teraz som v situácii, že ho idem radšej predať. Tu sa nedá žiť. Rómov mám na pozemku denne. Bola som aj v osade. Neviem na čo sa pre nich idú vynakladať peniaze, keď to aj tak do roka zničia. Možno ešte skôr, než sa stavba dokončí. Prečo obec nemyslí aj na naše deti. Kde budú bývať, kde majú ihriská... Tieto plány sú nezmyslom."
Pavol Polák zase argumentoval, že z ornej pôdy, ktorú by mali predať pre Rómov, môžu mať zo zrna výnosy až 800-tisíc ročne. Tiež dodal, že nechcú rešpektovať navrhovanú cenu, ale ako predávajúci si ju chcú určiť. Ľudia volali po rovnakých podmienkach pre vlastné deti, ktoré sa raz budú chcieť osamostatniť. Vášnivé reakcie prerástli takmer do osobných útokov medzi zúčastnenými. Rómov nevynímajúc. Nechýbali ani útoky voči starostovi. Ľudia ho obvinili, že býva v Prešove a nevníma problémy spolunažívania s Rómami rovnako, ako starousadlíci.
Ako sme sa včera dozvedeli, napriek vlaňajšiemu súhlasu v referende, ľudia už zorganizovali novú petíciu proti výstavbe a tú plánujú predložiť samospráve ešte pred zasadnutím obecného zastupiteľstva. Nateraz sa zdá, že osud urbanistickej štúdie a snaha o finančnú podporu zo strany nadácií, európskych a štátnych fondov, je spečatená.
Faktom však je, že obec mohla viac získať, ako stratiť. Rómovia by mali svoju vlastnú dedinu a ich roky sa vlečúci problém by bol zažehnaný. Ďalší vývoj by už závisel len od nich a pomoci dobrovoľníkov. Ľudia v obci by z iných, ako zo samosprávnych zdrojov, získali inžinierske siete, kanalizačné prepojenie s ďalšími dvoma dedinami a v územnom pláne priestor na novú individuálnu výstavbu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
