do druhej polovice 17. storočia sa Prešov rozvíjal dynamicky, aj napriek zložitým stavovským a reformačným udalostiam, ktoré ho vo veľkej miere zastihli. A práve uvedené obdobie mu možno aj prospelo k rýchlejšiemu napredovaniu spomedzi ostatných miest východného Slovenska a osobitne Šarišskej župy.
Prešov už v prvých storočiach svojej existencie patril v európskom kontexte k malým, ale v Uhorsku k najľudnatejším mestám. V roku 1465 v ňom žilo 2780, v roku 1551 už 3395 a v roku 1619 4299 obyvateľov. Začiatkom 17. storočia mal medzi hradbami 530 a na predmestiach 75 domov. Bardejov v tom istom časovom období mal 3538, Levoča 4500, Košice 5704, Sabinov 2700, Kežmarok 2000 - 2400, B. Štiavnica 2600, B. Bystrica 3000, Kremnica 1600, Brno 4000 - 5000, Krakov 19 800 a Olomouc 6000 - 10 000 obyvateľov.
V dôsledku mnohých nepokojov v rokoch 1622 - 1645 sa počet obyvateľov v Prešove neznižoval. Populácia v meste rástla aj keď bola vysoká úmrtnosť počas epidémií a nepokojov. Bol zaznamenaný pomalší rast obyvateľstva a väčšia úmrtnosť na jeho predmestiach oproti centru medzi kamennými hradbami. V Prešove bol v rokoch 1597 - 1647 zaregistrovaný prírastok 22,79 % obyvateľov, ale v susednom Bardejove už len 12,3 %. Tento nárast bol aj napriek udalostiam, ktoré sa tu odohrali v 20. - 70. rokoch 17. storočia. Rozdiel v raste počtu obyvateľstva medzi Bardejov a Prešovom spôsobil rýchlejší ekonomický rast remeselnej výroby, pružnejší obchod a niektoré ďalšie činitele.
V čom spočíval taký vysoký rozdiel v raste počtu obyvateľstva medzi spomínanými dvoma šarišskými mestami? Priaznivejší rozvoj Prešova pred Bardejovom spôsobila vysoká migrácia obyvateľstva. Do Prešova prichádzali bývať občania zo samotného Bardejova, Levoče, V. Šariša, Kežmarku, Košíc, ale aj z celého Uhorska, potom aj z Poľska, nemeckých kniežatstiev, Rakúska, Sedmohradska a z iných krajín Európy. V tomto období bol Prešov vyhľadávanejší pre pobyt, ako Košice pre lepšie podmienky remeselnej výroby, obchod, nižšie dane. Až 60 % občanov, ktorí prišli do Prešova si našlo svoje životné uplatnenie, oproti tomu v Bardejove len 36,2 %. Za občanov mesta v rokoch 1597 - 1648 bolo v Prešove prijatých 13,79 a v Bardejove len 4,48 %. Do Prešova prišlo bývať alebo pracovať osem remeselníkov z Bardejova a 10 mešťanov z Košíc. Opačne z Prešova do Košíc odišli bývať len traja mešťania. Podobné príklady by som mohol ešte uvádzať, ale boli by to v prospech Prešova pred Bardejov. Prešov sa dynamickejšie rozvíjal aj ako Levoča ďalšie stredoveké východoslovenské mestá a takto sa stal po Košiciach druhým najväčším mestom v tomto regióne Slovenska a najlepšie sa rozvíjajúcim v Šarišskej župe. Takto sa dostával na popredné miesto, až si vyslúžil svoje privilégiá, ako metropola Šariša.
Okrem už spomínaných aspektov rýchlejšieho rastu Prešova pred Bardejov v 17. storočí dôležitú úlohu zohral aj daňový systém. V Prešove bol dokonalejšie prepracovaný a aktívnejšie motivoval obyvateľov na rozvoji mesta.
V Prešove sa v priebehu jednotlivých storočí menila aj sociálna skladba obyvateľstva. Keď v 15. storočí tu bola početná skupina drobných majiteľov, v 16. storočí ubudol počet majetných rodín a vzrástol počet obyvateľov stredných a chudobnejších vrstiev. V 17. storočí vzrástol počet majetných a najbohatších vrstiev, ale chudobných sa neznížil. Začiatkom 17. storočia vlastníkom dvoch domov v Prešove bolo 10, ale v Bardejove až 51 mešťanov. Viac ako dva domy v Prešove vlastnili traja mešťania a v Bardejove 11.
V 17. storočí obidve šarišské mestá - Prešov a Bardejov rozvíjali svoj obchod v rámci Uhorska, ale aj so susednými krajinami. Je to tiež dôležitý moment, ktorý vo veľkej miere prispel k rozvoju obidvoch miest. O obchode budem písať inokedy, ale považujem za potrebné spomenúť, že Bardejov sa v tejto aktivite viac uchyľoval k rozvoju miestneho obchodu, naproti tomu Prešov vyvíjal väčšie aktivity aj mimo teritória a za hranicami Uhorska. V bardejovskom obchode dominovalo pláteníctvo a obuv, v Prešove s vínom a rozličný remeselný tovar. Prešov a Bardejov v 17. storočí patrili k popredným mestám Uhorska a boli známe aj za hranicami Uhorska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
