Nie, nesúvisí s letom a zimou, s teplom a chladom, ale s potlačovaním hnevu a s jeho malými výbuchmi.
Hnev patrí k najhoršie ovládateľným emóciám, hovoria psychológovia. Spomeňte si na svoje detské roky, keď ste sa so spolužiakmi po hádke hnevali, teda nerozprávali! Dusili ste sa vo vlastnej šťave, boli ste väzňami svojho hnevu. Ani v dospelosti sa v tomto nič nezmenilo okrem veku. Po roztržke s kolegom, kolegyňou v práci si nepostavíte bariéru, ale "zamknete" si ústa. Aby ste potlačili hnev, vynaložíte na to množstvo energie a ďalšie kvantá vyplytváte na to, aby hnev zostal tam, kam ste ho uväznili. Tým ale zneužívate seba samých a stávate sa skládkou nebezpečného odpadu.
Občas treba uvoľniť ventil a preto:
* Je lepšie nevyhýbať sa malým výbuchom ako si všetko nahromadiť na veľký tresk. Hovorí sa tomu teplý hnev. Na rozdiel od potláčaného studeného hnevu nie je taký zákerný a nepostihne nesprávne obete.
* Ustavičné premietanie udalostí, ktoré nás nahnevali, udržiava hnev pri živote. Radšej sa so svojím dôverníkom rozprávajte o inom.
* Z kalnej vody hnevu vyplávajte do príjemnejšieho prostredia. Napr. po hádke odíďte z bojiska a choďte na dlhú prechádzku, do obľúbenej reštaurácie, do telocvične, zabehnite si, skrátka - odpútajte pozornosť od hnevu.
* Aby ste boli zdraví, musíte vedieť dve veci: odpúšťať a zabúdať, ináč to na svete nejde.
Autor: Xe
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
