trubičku na jednom konci zatavil a celú ju naplnil ortuťou. Druhý koniec utesnil palcom, obrátil ju dnom hore a uzatvorený koniec vložil do misky s ortuťou. Keď palec uvoľnil, hladina ortuti v trubičke síce poklesla, ale stále bola vyššie než hladina v miske. V hornej časti trubičky sa vytvorilo asi 250 mm dlhé vákuum. Bolo to prvé známe vákuum vytvorené umelo. Torricelli usúdil, že ortuť v trubičke sa drží pomocou hmotnosti vzduchu, ktorá sa prejavuje tlakom na ortuť v miske. Tým dokázal existenciu atmosferického tlaku a hmotnostnú povahu vzduchu.
Francúzsky matematik Blaise Pascal zopakoval Torricelliho pokus s tým rozdielom, že miesto ortute použil červené víno. Pretože víno je pätnásťkrát ľahšie než ortuť, bol tiež stĺpec vína 15-krát vyšší než ortuťový. Aby overil Torricelliho odmnienku, vystúpil Blaise Pascal spoločne so svojim bratom s podobným zariadením na neďaleký vrchol Puy de Dome (1045 m) a zistil, že čím stúpa vyššie, tým viac klesá hladina ortuti (celkom o 76 mm). Pochopil, že je to spôsobené tým, ako klesá tlak vzduchu s pribúdajúcou nadmorskou výškou. Tak bol vynájdený prístroj na meranie tlaku vzduchu. Meno barometer mu dal Robert Boyle. Slovo barometer pochádza z gréckych slov baros (hmotnosť) a metron (merať). Otázkou však zostávala, ako vysvetliť kolísanie tlaku vzduchu v jednotlivých dňoch.
V roku 1672 si Otto von Guericke všimol, že vysoký tlak vzduchu obyčajne znamená pekné počasie, a naopak, nízky tlak naznačuje jeho zhoršenie. Aby svoje pozorovanie preukázal, zostrojil si podobný prístroj ako Torricelli, ale vo väčšom merítku. Mosadznú rúrku dlhú 10,4 metra opatril na hornom konci skleneným nástavcom, naplnil ju vodou a ponoril do suda s vodou. V sklenenom nástavci plávala figúrka muža. Prístroj umiestnil na vonkajšiu stenu domu. Počas pekného počasia plával panáčik vysoko, pri zlom nízko. Svojich susedov ale veľmi nepobavil. Tí boli naklonení myšlienke, že užíva čarodejnícke kúzla. Klasický tvar dal barometru Fortin v roku 1810 úpravou ortuťového stĺpca.
Ďalší krok vo vývoji barometra bol zameraný na jednoduché prenášanie a výrobu. A tak v roku 1843 francúzsky vedec Lucien Vidie vynašiel aneroidný barometer. Aneoridný barometer (t. j. bez tekutiny) je založený na podobnom princípe s tým rozdielom, že je v ňom pružná vzduchoprázdna škatuľka, ktorej horná plocha je spojená s páčkou. Zmeny tlaku vzduchu spôsobujú rozširovanie a zužovanie trubičky. Tieto zmeny sa pomocou páčky prenášajú na ručičku pohybujúcu sa na vyznačenom stĺpci.
Barograf je aneroidný barometer ktorého indikátor je opatrený perom s otáčajúcim sa bubienkom s papierom, na ktorý pero priebežne zapisuje nameraný tlak. Štandardnou jednotkou atmosferického tlaku je hectopascal, niekedy sa však používa aj milibar (1 hPa = 100 Pa = 1 mb). Normálny atmosferický tlak pôsobiaci na hladine mora je 1 013,2 hPa.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
