jeho otec dostatok prostriedkov na to, aby ho mohol poslať do škôl. Malý James sa však sám rýchlo naučil čítať i písať a popri práci na farme pomáhal v neďalekom prístave istému obchodníkovi. Ako devätnásťročný sa stal plavčíkom u známeho lodiara Johna Walkera a v nasledujúcich desiatich rokoch sa plavil na trase medzi Londýnom a prístavmi na severe Anglicka.
V roku 1755 opustil Walkerovu firmu a prihlásil sa ako dobrovoľník do kráľovského námorníctva. Tu si rýchlo vyslúžil povýšenie a admiralita mu často zverovala nebezpečné úlohy, napr. mapovanie neprebádaných oblastí Labradoru a Newfoundlandu v Severnej Amerike.
Keďže bol Cook ostrieľaný námorník i výborný kartograf, zvolili ho v roku 1768 za veliteľa výpravy, ktorá mala na tichomorskom ostrove Tahiti vykonať astronomické pozorovania Venuše. Okrem toho dostal za úlohu pátrať v južných moriach najväčšieho oceánu po dosiaľ neobjavenej Terre Australis Incognite, teda neznámej južnej zemi, ktorá sa podľa Európanov mala nachádzať práve v miestach, kam smerovala Cookova expedícia.
Na dlhú cestu vybral veliteľ výpravy loď Endeavour s posádkou deväťdesiatichštyroch mužov, vrátane vojakov, astronómov a botanikov. Okrem tradičných zásob soleného mäsa, suchárov a rumu, ktoré viezli lode na dlhé plavby, prikázal Cook naložiť kyslú kapustu, koncentrované ovocné šťavy, veľkú zásobu melónov a sladový výťažok - potraviny dovtedy na palubách nevídané. Kapitán sa nimi zásoboval preto, lebo sa nazdával, že v boji proti skorbutu - ktorý sa u námorníkov prejavuje nedostatkom čerstvej stravy a vitamínov, je najlepší pravidelný prídel ovocia.
V januári 1769 dosiahla Endeavour nebezpečný mys Hoorn v Ohňovej zemi a vplávala do Tichého oceánu. Na Tahiti pristála výprava 13. apríla, necelé dva mesiace pred očakávaným prechodom Venuše popred Slnko. Cook dal vystavať provizórne observatórium, v ktorom spolu s astronómom Charlesom Greenom pozorovali 3. júna úkaz, ktorý by sa mal najbližšie opakovať už o dva roky.
Hoci prvú úlohu úspešne splnil, tá druhá na skúseného moreplavca ešte len čakala. V októbri 1769 pristála výprava na Novom Zélande a Cook ihneď začal s prieskumom pobrežia. Angličania tu narazili na bojovných Maorijov, ktorí nedôverovali cudzincom a ani nemali záujem obchodovať. Keďže Cook nechcel zbytočne prelievať krv, Endeavour radšej Nový Zéland opustila a zamierila k Novému Holandsku, dnešnej Austrálii.
Posádka sa plavila pozdĺž pobrežia a mapovala územie terajšieho Nového Južného Walesu, Botanického zálivu a mesta Sydney. Vo Veľkej koralovej bariére však loď narazila na útes a jej oprava trvala mužom dva mesiace. Desiateho júna 1771 sa vyčerpaní námorníci po troch rokoch bádania konečne vrátili domov do Anglicka.
Trinásteho júla 1772 sa skúsený "morský vlk" vypravil s loďami Resolution a Adventure na druhú plavbu. Expedícia mala za cieľ opäť hľadať Terru Australis, no ešte južnejšie než predtým. Po troch rokoch márneho pátrania sa potvrdili Cookove dohady, že v moriach Tichého oceánu žiadna "neznáma zem" neexistuje. Cook však ako prvý vyslovil myšlienku, že v oblasti južného pólu sa nachádza kontinent - Antarktída. Výprave sa podarilo dostať len 120 kilometrov od jej brehov, pretože jej v ceste stála obrovská bariéra ľadových polí.
Po tomto neúspechu rozkázal kapitán zamieriť na Tahiti, kde chcel nabrať zásoby pitnej vody a ovocia. Cestou zakreslil do mapy Novú Kaledóniu, Veľkonočný ostrov, Ostrovy spoločnosti, Tongu a Nové Hebridy. V roku 1775 sa Cook vrátil do Anglicka a opäť bez toho, aby mu čo len jeden muž zomrel na skorbut.
Cieľom jeho tretej expedície malo byť skúmanie západného pobrežia Severnej Ameriky a objavenie bájneho Severozápadného priechodu, ktorý spájal Tichý oceán s Atlantickým. Po oboplávaní Mysu dobrej nádeje a cez medzipristátia na Tasmánii, Novom Zélande, Tahiti a Havajských ostrovoch sa bádatelia dostali do severoamerického zálivu Nootka, kde museli opraviť poškodený sťažeň na lodi Resolution. Po tomto malom zdržaní sa už Cook plne venoval mapovaniu oblasti dnešnej Britskej Kolumbie a Aljašky. Keď oboplávali vulkanické ostrovy Aleuty, dostali sa Angličania v auguste 1778 až do Beringovho prielivu, no súvislá vrstva ľadu zabránila výprave pokračovať v ceste.
Cook sa rozhodol "odskočiť" na Havajské ostrovy, aby si posádka oddýchla a nabrala zásoby. Havajčania privítali cudzincov ako bohov a správali sa k nim nanajvýš pohostinne. Za svoje potraviny však domorodci chceli "na oplátku" hlavne výrobky zo železa. Najskôr zmizli lodnému kováčovi kliešte, potom kladivo a keď už trúfalí Havajčania ukradli dokonca čln z lode Discovery, prešla kapitánovi trpezlivosť.
S niekoľkými mužmi sa preto vybral za náčelníkom Tarreaboom, aby mu odcudzené predmety vrátil. Cestou na nich však zaútočila skupina domorodcov, Angličania spanikárili a nechali svojho kapitána samého na brehu. Cook výstrelmi z pušky niekoľkých síce zabil, no sám nemal šancu na záchranu. Námorníci sa po trestnej výprave zmocnili dokaličeného Cookovho tela a jedného z najväčších bádateľov a moreplavcov slávnostne pochovali do mora.
A čo vlastne na svojich výpravách Cook dosiahol? Okrem objavenia množstva ostrovov v Tichomorí, podrobne zmapoval pobrežie Austrálie, Nového Zélandu či Aljašky. Vedci, ktorí ho na cestách sprevádzali, zaznamenali až 1 400 nových druhov rastlín a 500 nových druhov živočíchov. Po jeho úspešnom boji proti skorbutu sa ovocie stalo súčasťou jedálnička nielen na britských lodiach a tohto "zabijaka" námorníkov sa postupne podarilo úplne vykynožiť.
Autor: maťo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
