srsťou. Široký, pomerne krátky chvost je metlovito uťatý. Hmotnosťou okolo 25 kg patrí k najväčším lasicovitým šelmám. Obýva tundru a lesotundru od severnej Škandinávie cez Sibír až po Severnú Ameriku.
Rosomák sa vyznačuje mimoriadnou aktivitou a vytrvalosťou, silou aj odvážnosťou. Je prirodzene hravý, trošku potmehúd. Jeho obľúbenou zábavou je lovcom kožušín vyberať pasce, kradne z nich bezočivo návnady i úlovky. Lovci ho preto prenasledujú. Obeťou rosomáka sa stávajú tiež zatúlané teľce a ovce, dokonca i psy, čo sa, pochopiteľne, nepozdáva farmárom. Jeho prirodzenú potravu tvoria počas leta hlavne lumíky a iné hlodavce, ďalej zajace a kabary. Nepohrdne ani zdochlinami. Požiera aj vtáky a ich vajcia, chutia mu larvy ôs. Prieberčivý teda nie je. Na jeseň rád maškrtí na bobuliach. V zime sa odvažuje napadnúť aj väčšie zvieratá zoslabnuté nedostatočnou výživou a obtiažne sa pohybujúce vo vysokom snehu. Vtedy prepadne aj jelene, soby a losy. Lov mu pritom uľahčujú nohy prispôsobené na chôdzu v snehu, má široké laby, ktoré sa do snehu nezabárajú a účelne sa pohybuje veľkými oblúkovitými poskokmi.
Pri obstarávaní potravy rosomák ubehne značné vzdialenosti, denne okolo 2é km, pri prenasledovaní koristi, alebo ak sa cíti ohrozený, aj 40 - 50 km. Na rozdiel od iných zvierat najaktívnejším je za nepriaznivého počasia, pri búrke, pri polárnej žiare a odmäku. Vtedy oddychuje len 3 - 4 hodiny denne. V suchu a horúčave však väčšinu času prespí.
Rosomák sa pohybuje najviac vytrvalým poklusom, bežec nie je dobrý. Zato sa výborne šplhá na stromy a strmé skaly, odkiaľ sa často vrhá na korisť. Inokedy a k vyhliadnutej koristi usiluje nebadane priplaziť a prekvapiť ju neočakávaným útokom Útoční odzadu, obeti skočí na chrbát a usmrtí ju prehryznutím krčnej tepny.
Po celý rok zhromažďuje zásoby potravy v úkrytoch rôznych dier a skalných štrbín, alebo ju vynáša na stromy. počas zimy zahrabáva zásoby do snehu. Rosomák je samotár, svoj revír bráni pred príslušníkmi vlastného druhu.
Samice rodia v ležovisku ochránenom pred vetrom, pod zvráteným pňom, v skalnej dutine alebo v nore, ktorú si vyhrabali. Mláďat býva 2 - 5, rodia sa bezmocné a slepé, vidia až po štyroch týždňoch. Matka ich spočiatku vôbec neopúšťa, sama sa živí zásobami nahromadenými pred pôrodom. Dojčenie trvá 10 týždňov, potom prináša potomkom ulovenú potravu. Keď sa samica cíti ohrozená, prenesie mláďatá na iné miesto do bezpečia tak, že mláďa uchytí pyskami za kožu na krku, potom mláďa reflexívne zvesí končatiny a znehybnie. Mláďatá ostávajú pri matke asi rok, potom sa rozídu hľadať vlastné teritórium. Pohlavne dospievajú vo veku 4 - 3 roky.
V zajatí sa správanie rosomáka výrazne mení. V klietke vykonáva stereotypné pohyby, pobehuje po jednej čiare a je ľakavý. Pre návštevníkov nie je zaujímavý, preto patrí k zriedkavým chovancom zoologických záhrad. Ani jeho kožušina nie je príliš vyhľadávaná, lebo obyvatelia severu, najmä Inuiti, ju používajú na podšívky a kapucne, lebo je trvanlivá a ľahko sa z nej odstraňuje inoväť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
