zrejme uprednostňujú staré smútočné vŕby a iné listnáče so širokými korunami, kým topoľom sa vyhýbajú. Nápadné sú vztýčenými špicatými "uškami" na hlave, podľa ktorých majú druhové pomenovanie myšiarka ušatá. Myšiarka obýva najradšej listnaté lesy, háje a staré parky. Viaže sa na blízkosť polí a trávnatých plôch, kde získava potravu - hraboše, poľné myši a iné drobné cicavce. Ničením hlodavcov je veľmi užitočná. Loví aj menšie vtáky, najmä v zimnom období pri nedostatku zvyčajnej koristi. Jej zásluhou takmer vymizli z našich sídlisk v minulosti hojné vrabce, zrejme uchmatne aj mladé potkany. Myšiarka ušatá sa v posledných desaťročiach stále viac cez zimné obdobie sústreďuje v mestách, kde nachádza viac potravy ako v prírode. Hromadne sa môže vyskytnúť i v záhradkárskych lokalitách, kde hľadá úkryt pred nepohodou na záveternej strane chát. Na takýchto miestach bol pozorovaný aj tucet myšiarok, ktoré sedeli v rade vedľa seba ako lastovičky na drôte. Ľudia ich chybne považujú za väčších, samotárskych a u nás vzácnych výrov, na ktoré sa celkom ponášajú.
Myšiarka ušatá hniezdi v opustených hniezdach dravcov, havranov, vrán a pod. Nosí sa od apríla do júna. V čase párenia sa ozýva charakteristickým pretiahlym "húú" alebo "hú-u-u", ktoré je zďaleka počuteľné. Ako všetky naše sovy je chránená.
Autor: ZV
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.