medzinárodnom styku. S odpovedkou sa manipuluje tak, že odosielateľ ju vo svojom liste odošle prijímateľovi, a ten si ju môže v ktoromkoľvek členskom štáte vymeniť za poštové známky. Podľa predpisov musela pošta pri predaji odpovedky dať pečiatku do ľavej polgule. Pošta, ktorá odpovedku vymenila za známky, musela dať pečiatku do pravej polgule. Medzi prvé typy patrí takzvaný rímsky vzor, ktorý sa začal používať v roku 1907. Druhé vydanie, takzvaný štokholmský vzor sa dostal do obehu v roku 1925. Tretie vydanie, londýnsky vzor je z roku 1930 a má podstatne zmenený námet na lícnej strane.
Tento typ môžeme vidieť na snímke, a podrobnejšie si ho popíšeme. Na obidvoch bokoch je dobre viditeľná ornamentálna kresba. V strede ornamentálnej kresby sú dobre viditeľné prázdne miesta pre poštové pečiatky. V strednej časti sú vysvetľujúce texty, pod nimi je uvedená cena. Názov krajiny a vydania je umiestnený v spodnej časti medzinárodnej odpovedky. Od roku 1946 sa používali aj v bývalej ČSR. Ich predaj bol od augusta 1949 zastavený. Viedenský vzor bol vydaný v roku 1966, výtvarný návrh sa čiastočne odlišný v porovnaní s predchádzajúcim typom. Medzi zberateľmi sa najčastejšie vyskytujú odpovedky s jednou poštovou pečiatkou. S pečiatkou vymieňajúcej pošty sa vyskytujú iba vzácne. K bankovkám a minciam môžeme pokojne zaradiť do zbierky aj takéto kuriozity...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
