dlabanie, vŕtanie, rašpľovanie a brúsenie. Pri všetkých spôsoboch však treba pamätať na presné meranie.
Netreba vari nikoho presviedčať, že pri domácich remeselných úpravách a vylepšeniach, ktoré si robíme svojpomocne v byte či na chate, musíme dbať na správne meranie. Presvedčil sa o tom nejeden začiatočník, ktorého odradil od ďalšieho majstrovania pokazený kus kvalitného materiálu. A ten je v dnešných časoch poriadne drahý, či už ide o drevo, kov, plasty alebo iný materiál, ktorý treba opracovať.
Najmä tým menej skúseným chceme poskytnúť niekoľko rád. Pretože nestačí ani dvakrát merať - ako nás učí ľudová múdrosť - dôležité je aj správne merať!
Čím merať
Ak si chcete urobiť trebárs poličku na stenu a máte doma iba krajčírsky meter, nemôžeme vám zaručiť úspech. Aj jednoduchšie výrobky alebo opravy si vyžadujú rôzne merania a im zodpovedajúce meradlá a pomôcky.
Merať potrebujeme nielen dĺžky, ale aj obvody a priemery predmetov, hĺbku otvorov, rozmery vnútorných priestorov, krivky a uhly. Inokedy treba zaistiť kolmosť, rovnobežnosť, vodorovnosť, zvislosť a ďalšie úkony, ktoré je potrebné vykonať prv, než uchopíme pílku, vŕtačku, dláto alebo iný nástroj narúšajúci definitívne celistvosť materiálu.
Meranie vzdialeností
Na meranie kratších vzdialeností do 50 cm nám postačia pravítka, používané v škole. Ich výhodou je aj to, že pomocou nich môžeme hneď aj narysovať čiaru (ak je to potrebné), zodpovedajúcu odmeranej vzdialenosti.
Pri väčších dĺžkach od 50 do 200-300 cm používame buď skladací meter (dvojmeter), alebo oceľové zvinovacie meradlo. Ak potrebujeme odmeranú vzdialenosť aj narysovať, použijeme na to rovnú latu (na tento účel je dobré si kus laty z tvrdého dreva, dokonale rovnej a vysušenej, odložiť).
Častou chybou pri meraní dosák a tabúľ u začiatočníkov je nedodržanie pravého uhla. Meradlo musí vždy smerovať kolmo na stranu od ktorej meriame, a byť rovnobežné s meranou stranou. Aj malé vybočenie zo správneho smeru môže spôsobiť, najmä pri meraní väčších vzdialeností, že nami odmeraný meter bude mať v skutočnosti napr. 95 cm - a katastrofa je na svete (obr. 1).
Ďalšia odchýlka, ktorá môže vzniknúť aj pri presnom meraní sa týka rezania dreva pílou. Totiž, aby pri rezaní nebol list píly zovretý drevom, vyhýbajú sa zuby píly striedavo na obidve strany - na píle sa robí rozvod. Býva rôzny - podľa druhu píly, obvykle je to 2-3 mm. Od rozvodu závisí šírka rezu (hantírkou nazývaná šrám).
Treba rátať s tým, že pri rezaní vďaka „šrámu" sa časť dosky nenávratne mení na piliny (obr. 2).
Pílu preto kladieme a rez vedieme na nemeranej strane dosky, aby sa nám meraná časť zachovala celá. Pri provizórnejších výrobkoch s úžitkovým účelom toto pravidlo nie je až také dôležité, ale ak vyrábame dekoratívny predmet, záleží na každom milimetri, niekedy aj na jeho desatinách (obr. 3).
Môže sa stať, že chceme ozdobnú lištu dlhú presne tri metre rozpíliť na 10 kusov, úplne rovnakých. Precízne ju rozmeriame po 30 cm a po narezaní s hrôzou zisťujeme, že požadovanej dĺžke zodpovedá ako-tak prvý kúsok. Tie ostatné sú kratšie, dokonca, ak sme pílu neviedli vždy po tej istej strane čiary, je každý kus iný. Na piliny sa zmenili takmer 3 cm(!) lišty a celá práca vyšla nazmar.
Na tento problém narazíme aj v prípade, ak chceme kus dosky rozpíliť na dva presne rovnaké kusy. Ak zabudneme, že píla robí „šrám", vždy bude jedna polovica kratšia práve o šírku rezu.
Týmto nepríjemnostiam sa dá predísť. Vráťme sa k nášmu príkladu s trojmetrovou lištou. Ak chceme desať kusov s rovnakou dĺžkou tridsať centimetrov, musí byť lišta o niečo dlhšia ako tri metre. Merať nebudeme naraz, ale priebežne meriame jednotlivé kusy a režeme „od čiary", teda pílu vedieme na nemeranej časti.
S doskou, ktorú potrebujeme rozpíliť na úple rovnaké polovice, je to zložitejšie. Odporúčame na kuse nepotrebnej dosky urobiť kontrolný zárez, na ňom zistíme šírku rezu píly. Nameranú hodnotu odrátame od dĺžky dosky, zvyšok rozdelíme na polovicu a rez vedieme pri čiare na dlhšej časti dosky (obr. 4).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
