Košice - Členovia petičného výboru Petície za zachovanie jednoty etnika Rusínov a Ukrajincov nás včera informovali o ich cieľoch.

Podľa slov predsedu petičného výboru Jozefa Kaňuka ide im najmä o to, aby Rusíni a Ukrajinci vystupovali ako jednotné etnikum. "Chceli sme, aby už pri poslednom sčítaní ľudu bola v sčítacích hárkoch uvedená len jedna národnosť a nie dve kolonky, zvlášť pre Rusínov a zvlášť pre Ukrajincov. Niekoľkokrát sme žiadali premiéra, aby nás prijal a mohol si vypočuť naše argumenty. Žiaľ, nereagoval. Tak sme o pomoc požiadali predsedu parlamentu Jozefa Migaša, ktorý nás prijal a sľúbil nám podporu."

Napriek snahe sa už rusínsko-ukrajinskej komunite nepodarilo dosiahnuť zmenu v sčítacích hárkoch. Podľa najnovších štatistických údajov sa k ukrajinskej národnosti hlási 11-tisíc občanov a k rusínskej národnosti 24-tisíc ľudí. "Spolu je to 35-tisíc osôb, čo je o päťtisíc viac ako v predchádzajúcom sčítaní ľudu."

Napriek vzrastajúcemu počtu obyvateľov hlásiacich sa k týmto národnostiam majú obavu o postupnú asimiláciu. Ak preto začali v marci s petičnou akciou. Do týchto dní vyzbierali 9-tisíc podpisov, čo považujú za úspech.

"Ľudia týmto spôsobom deklarovali, že chcú byť chápaní ako jedno etnikum."

Asimilácia podľa predstaviteľov petičného výboru vyplýva najmä z ekonomických dôvodov. "Občania sa z historických regiónov sťahujú za prácou najmä na západné Slovensko. V dedinách, ktoré kedysi mali niekoľko tisíc obyvateľov, je už len pár desiatok."

Asimilačné trendy cítia i v tom, že kým ešte v nedávnej minulosti mali v svojich regiónoch 280 škôl s vyučujúcim jazykom rusínskym, dnes je ich len osem. V 25 školách sa ukrajinčina vyučuje ako cudzí jazyk.

"Podpredsedu vlády Pála Csákyho sme taktiež žiadali o podporu. Pozvali sme ho aj na našu Národnú hromadu, ale neprišiel a nestretol sa s nami. Najviac pozornosti totiž venuje maďarskej a rómskej menšine, ale naša menšina, ktorá tu žije vyše tisíc rokov, je preňho nezaujímavá," netajil nespokojnosť J. Kaňuk.