tomto regióne, škandalisti vôbec výnimoční. Skôr naopak; pri pohľade na neuveriteľný závar v česko-rakúskych vzťahoch môžeme s hrdosťou oznámiť, že trebárs naše kreácieokolo zákona o cezhraničných Maďaroch sú iba mydlovou operou.
Asi to vyznie kacírsky, ale dnešný Vladimír Mečiar je popri Milošovi Zemanovi neškodný učeň. "Václav s Dášou v posteli a Klaus s korunou v prdeli" (a pod.) sú totiž iba slabým odvarom invektív, ktorými český premiér verejne častoval v posledných dňoch Rakúsko, rakúskych politikov i občanov. Korutánskeho hajtmana (po slovensky: predseda VÚC) Haidera otituloval Zeman ako "pronacistického politika"; vládnu stranu Slobodných (FPÖ), ktorej bol donedávna Haider predsedom, nazval "postfašistickou"; časť občanov Rakúska nepriamo označil za "idiotov"; napadol i prezidenta Klestila ("ja skutočne obdivujem ľudí, ktorí sa vyjadrujú k rozhovorom, ktoré si neprečítali"). Celý národ nepriamo označil za kolaborantský v súvislosti s nemeckým "anšlusom" a sudetských Nemcov ešte navyše za "piatu kolónu Hitlera". Príval neuveriteľných splaškov vyvolal ostré reakcie vo Viedni i Berlíne, kde sa ožranom z Prahy dokonca zaoberal aj Bundestag.
To, čo Zeman vyprodukoval, je v podaní vrcholného predstaviteľa štátu niečo naprosto neslýchané. Začína byť zrejmé, že becherovkou si už prizabil príliš mnoho mozgových buniek, aby sa dokázal kontrolovať. Na to čoraz naliehavejšou formou upozorňujú i české médiá (napr. Petr Příhoda - psychiater, publicista). Takýto urážlivo-vulgárny tón a slovník si vo verejnom priestore nemôže dovoliť žiadny politik, nieto predseda vlády v komunikácii s iným štátom. Na Slovensku sa dnes v tomto štýle prezentuje občas iba primátor Žiliny - v ČR premiér.
Ohniskom rakúsko-českého sporu je petícia Slobodných s otázkou, či občania súhlasia so vstupom ČR do EÚ, ak nebude odstavený Temelín. Je evidentné, že známy populista (a možno aj čosi horšie) Haider tým sleduje vlastné vnútropolitické ciele - predčasné voľby, zvýšenie preferencií, unisono píšu rakúski komentátori. A to aj za cenu rozbitia vládnej koalície, nakoľko druhá vládna strana, ÖVP, je rezolútne proti tomu, aby sa problém Temelína spájal s rozširovaním EÚ.
Keďže existuje v decembri podpísaná česko-rakúska dohoda o ďalšom postupe v kauze jadrovej elektrárne, celá petícia je ale v princípe rakúskou vnútornou záležitosťou. Môžu o nej písať českí novinári a dá sa na ňu nadávať v krčmách, pre vládu a premiéra by však mala byť smerodajná dohoda na medzištátnej úrovni. Je to logické i preto, lebo túto agendu presadzujú iba Slobodní, ktorých by dnes volila necelá štvrtina Rakúšanov. Navyše, experti sa zhodujú, že keby Rakúsko blokovalo kvôli Temelínu integráciu ČR, samo by sa vystavilo v EÚ do podobnej izolácie, akú už celkom nedávno skúsilo. S tým rozdielom, že tentoraz by bol bojkot aj opodstatnený.
Zemanove výpady by preto boli politicky absolútne nezmyselné ešte i vtedy, keby boli slušné. Sú asi rovnakým vybočením z normálu, ako keby slovenský premiér komentoval revizionistické (Trianon) výroky Istvána Csurku, ktorý je päťpercentný politik v Maďarsku.
Také dusno, aké sa teraz rozhostilo medzi Prahou a Viedňou, nepamätáme veru ani v oveľa zaťaženejších slovensko-madarských reláciách. Situácia je jasnou ukážkou, až do akej krajnosti sa môžu vymknúť udalosti, ak sa do mimosvojprávneho stavu dostane vedúci politik. Nálady sa nacionalizujú v Česku i Rakúsku, v mediálnych diškurzoch lietajú tie najhoršie xenofóbne stereotypy (Češi - leniví, kradnú; Rakúšania - zakuklení nacisti). Absolútnym paradoxom je, že petícia by neskončila takým úspechom (skoro milión podpisov), nebyť chumaja Zemana; rozhodujúci nával signatárov totiž nastal až po tom, čo český premiér prirovnal tých, ktorí ju podpíšu, k idiotom. Nečudo, že sa mu Haider výsmešne poďakoval.
Samozrejme, kus zodpovednosti je i na rakúskom brehu. Bezškrupulózna strana s extrémistickými črtami, akou je FPÖ, je pri významnej spoločenskej podpore vždy rozbuškou. Haider mal v priebehu kauzy tiež niekoľko "pozoruhodných" replík - rozdiel je práve v tom, že on nie je predseda národnej vlády, ale iba regionálnej v Klagenfurte. Jedno ale majú Haider so Zemanom spoločné - obaja sú elitní populisti.
Inak je to ten istý Miloš Zeman, ktorý v novembri predložil Dzurindovi v Bratislave návrh, aby višegrádska štvorka spoločne požiadala Rakúsko o "otvorenú podporu vstupu do EÚ". Nuž, veseľme sa - nájdu sa vo svete, a ani nie tak ďaleko, ešte postihnutejší premiéri, ako je náš slovenský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
