futbalista pôsobiaci na maďarských trávnikoch, je osobnosť, čo dokumentuje aj to, že nosí kapitánsku pásku na ruke. Už bývalý tréner Újpestu István Kisteleki takto charakterizoval nášho legionára: "Bolo to veľmi dobré rozhodnutie zvoliť ho za kapitána mužstva, pretože po ľudskej i odbornej stránke si toto ocenenie zaslúži. S hrou, ktorú predvádzal, som bol nanajvýš spokojný. V strede poľa stále podával kvalitné výkony. Potrebovali by sme u nás čo najviac hráčov takéhoto typu a kvality. Jeho devízou bola spoľahlivosť, v jeseni nehral iba v jednom majstrovskom zápase. Je to ozajstná opora tímu, v každom dueli vydal zo seba maximum. Veľakrát sa prekonával a pomohol nám hlavne v kritických situáciách. Bol jedným z najstabilnejších členov mužstva , hoci po zranení mal sprvoti pri rozohrávke problémy. Viackrát napriek drobným zdravotným problémom sa odhodlal hrať a zobral na seba zodpovednosť, v záverečných piatich kolách nastúpil s vypätím všetkých síl, keď ho trápila chrbtica. Pre mužstvo bol po každej stránke nepostrádateľný." Nuž, to je pochvala, ktorá hovorí za všetko a naznačuje, že Kunzo má už v krajine našich južných susedov značný kredit. Hoci, a to treba vypichnúť, nie vždy sa dostanú informácie o jeho zástoji k nám. Neprávom, lebo medzi maďarskými fanúšikmi i odborníkmi si získal úctu a uznanie.

Onedlho 29-ročný borec (narodil sa 4. marca 1973) sa počas sezóny nedostane príliš často domov. V zime je na to väčší priestor. Aj preto sme ho zastihli v Banskej Bystrici u svokrovcov. V Maďarsku pôsobí tretiu sezónu, vlani v lete dostal ponuku na ďalšie predĺženie angažmán, takže podpísal nový kontrakt na tri roky. Najprv účinkoval vo farbách Diósgyöru, kde hral rok, tam si ho všimli zástupcovia z Budapešti a zlanárili ho. "Je to rozdiel, ak mám porovnať profesionalitu klubov, starostlivosť o hráčov, napríklad vo výstroji. Teraz vnímam, že som v oveľa vyspelejšom klube. Som spokojný po všetkých stránkach, naozaj mi nič nechýba," poznamenal Fero, ktorý pochádza zo známej futbalovej famílie. Veď otec - tiež František - sa preslávil ako zlatý olympionik z Moskvy, mladší brat Rado okúsil superligu v Púchove, teraz háji farby Interu Bratislava.

F. Kunzo sa za hranice dostal napodiv ako druholigový futbalista Ličartoviec. V Diósgyöri bol najprv na hosťovaní jednu sezónu. Jeho predošlá kariéra bola tiež zaujímavá a bohatá. "V Steel Trans som pôsobil dva roky, tam som prišiel z Kyjova, z tretej českej ligy. Predtým som naháňal loptu v českej druhej lige, klub ale zanikol, tak som sa vrátil do Lokomotívy Košice. Tam som ale príležitosť od trénerov nedostával, nuž som hosťoval pol roka vo Svite a odtiaľ som sa pobral znovu do Čiech. Som ale odchovancom Lokomotívy, keď som skončil v doraste, absolvoval som vojenčinu v Banskej Bystrici. V Dukle som pobudol pol druha roka. Keď som sa objavil znovu v Loky, nezahral som si, len som zohrieval lavičku. Po štyroch takto pretrpených dueloch sa ozvali Česi a preto som túto možnosť prijal." Tréner Bohumil Andrejko si neskôr spomenul, že F. Kunzo by mohol byť platným pre Ličartovčanov, brat Rado tam už bol, preto Fera oslovili, či by neprišiel.

"Tento krok neľutujem. Mrzí ma ale, že som sa z Čiech vrátil do Lokomotívy. Zostal som bez možnosti ukázať, čo viem. Futbalista však vždy urobí nejaké zlé rozhodnutie, taký je osud. Mal som i iné ponuky, aj z kvalitných klubov. Nesiahol som po nich, čo bola možno chyba, ale teraz sa to už nedá vrátiť späť. Najradšej však určite spomínam na éru v Ličartovciach. Bráško neskôr prestúpil na Považie, ja som v Steel Trans zostal ešte pol roka."

Otec Kunzo má veľký podiel na tom, že zo synov vyrástli hodnotní hráči. "Má značnú zásluhu na našej kariére. A či budeme obliekať s Radom ešte rovnaký dres? Nevylučujem to. Dokonca pred časom bola aktuálna táto teória, lebo v Újpesti hľadali schopného obrancu. Boli sme sa preto s asistentom trénera na brata pozrieť. V klube ho chceli angažovať. Lenže už mal podpísaný kontrakt s Interom, tak sa nedalo nič robiť." Náš legionár nepomýšľal na to, aby sa na Slovensko vrátil. V oboch kluboch, kde sa objavil, čoskoro získal uznanie a rešpekt, má dôveru trénerov. "Aj v Diósgyöri som bol po pol roku kapitánom ako teraz. Stretol som takých ľudí, čo mi značne pomohli, u nás s výnimkou Ličartovčanov som na takých nenarazil...Vždy je však zlé na niečo dobré." Ktovie, akoby sa vyvíjal jeho osud, keby sa uchytil v Košiciach.

Mimochodom, aj Rado bol v Púchove kapitánom, takže bratia to majú zrejme v krvi. Majú na to nejaké špeciálne vlohy? "Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Možno je to tým, že obaja chceme odviesť maximum, a to i vtedy, keď sa nedarí. Aj keď hra nejde, aspoň bojujeme, a možno práve to udrelo trénerom do očí. Neradi prehrávame, táto vlastnosť je pre nás príznačná. Bojujeme celých 90 minút .Toho som sa držal už od ligového dorastu, kde som kapitánčil tiež posledný rok. Aj to sme zrejme zdedili po otcovi, ktorý bol zase kapitánom v Banskej Bystrici," prezradil rodák z Levoče (otec aj mama pochádzajú zo Spiša), kde však žil iba krátko. "Otec narukoval na vojenčinu pod Urpín, tam sme bývali jedenásť rokov. Do Košíc sme sa presťahovali, keď som chodil do šiestej triedy." Fera formovali viacerí kormidelníci, ktorí mu pomohli zvládnuť futbalové nároky. V B. Bystrici napríklad Padúch, v Košiciach Kopejtko.

Napriek tomu, že Slovák pôsobí na maďarskej scéne nejaký ten deň, predsa si ešte neosvojil tunajšiu reč natoľko, aby bol profík. "Je to ťažký jazyk, ale pochytil som z neho už dosť. Predtým som nepoznal ani jedno slovíčko, po príchode mi veľmi pomohli juhoslovanskí spoluhráči. Viackrát som skomolil slovíčka, rozosmial domácich. Naozaj nebola núdza o kuriózne situácie, ešte aj teraz niečo popletiem." Komunikácia v maďarčine je predpokladom, aby sa ešte viac zžil s iným prostredím a osvojil si špecifiká tunajšieho futbalu. Aký má názor na túto ligu? "Slovenská superliga je tvrdšia, viac prevládajú osobné súboje. V Maďarsku dominuje technický spôsob, nebráni sa tam osobne ako u nás. Hra je preto efektnejšia, krajšia, príťažlivejšia pre diváka. Zvykol som si, aklimatizoval som sa na rytmus, zmýšľanie spoluhráčov." Na rozdiel od slovenských zvyklostí si Fero všimol, že v cudzine menia trénerov nie funkcionári, ale doslova fanúšikovia. "Chodí tam oveľa viac ľudí na zápasy. Napríklad ak hráme derby s Ferencvárosom, stále sa štadión zaplní aspoň desiatimi tisíckami divákov. Pamätám sa na duel ešte z čias pôsobenia v Diósgyöri. Vypadávali sme, ale na Ferenscváros prišlo napriek tomu 17-tisíc fanúšikov." Hodno sa trochu pristaviť pri tomto období v prvej maďarskej štácii, v ktorej F. Kunzo zakotvil. "Vypadli sme, lebo sa objavili finančné problémy. Hráči neboli vyplatení, preto poodchádzali."

Do jarnej časti vstúpi Újpest s novým lodivodom Glazerom z Kispestu. "Vybudoval sa nový štadión a v klube očakávajú lepšie výsledky než v prvej polovici súťaže, ktorá nám nie príliš vyšla, keď sme skončili na šiestej priečke. Vlani sme obsadili piate miesto, naposledy Újpest bol majstrom tuším pred štyrmi rokmi. Určite je snaha dosahovať dobré výsledky, lebo funkcionári vkladajú do futbalu dosť peňazí aj úsilia. Aspoň v pohári si trúfame, aby sme sa dostali do medzinárodných zápolení. Teraz strácame dosť bodov na vedúci MTK, odstup za rivalom z Ferencvárosu však nie je veľký. Možno aj doplnenie mužstva nebolo podľa predstáv. Medzi ročníkmi bola vlani iba týždňová pauza, hneď sa začalo s prípravou na novú sezónu. Ja osobne som bol s bývalým kormidelníkom Kistelekim spokojný, vyhovoval mi aj po ľudskej stránke."

Štadión, ktorý má Újpest k dispozícii, je najkrajší v Maďarsku. Jeho kapacita je dvanásťtisíc miest. Vymenené sú sedadlá, krajší šat dostali šatne, posilňovňa. Inak, aj v tejto lige sa delia kluby na bohatšie a chudobnejšie. Trebárs majiteľ vlastniaci MTK kúpil aj Ferencváros. "Možno Fradi je na tom najlepšie, ale pokiaľ viem, tak žiadny klub nemá rapídne finančné problémy. Nechcem hodnotiť situáciu u Újpesti, ale nepocítil som žiadne sklzy vo vyplácaní platu či odmien. V Maďarsku zarábajú futbalisti viac ako na Slovensku. Bavil som sa o týchto veciach s kamarátmi a viem to posúdiť. V priemere raz toľko."

Na sklonku jesennej časti uzrelo svetlo sveta hodnotenie hráčov na jednotlivých postoch podľa známok za jednotlivé zápasy. Kunzo obsadil piate miesto medzi defenzívnymi záložníkmi, čo je vysoké ocenenie jeho hry. "Predtým som bol na tom ešte lepšie. V minulom ročníku po základnej časti mi patrilo piate miesto v hodnotení najlepších hráčov bez ohľadu na post." Na rozdiel od niektorých iných legionárov sa o Kunzovi až tak veľa nepíše, informácie o jeho hre sa len sporadicky dostanú cez hranice. Napríklad Pinte je viac v popredí médií. "Je to tým, že je reprezentant, hral dlhšie v tunajších zápoleniach. Na Slovensku som menej známy." V súvislosti s novým trénerom slovenského národného mužstva sme mu nadhodili otázku, či sa ešte pokúsi o vybojovanie si cenného dresu. "Bol by som rád, ale je to ťažké, lebo do pozornosti sa núka dosť hráčov zo superligy aj zo zahraničných líg. Preto to nevidím príliš reálne. Sústreďujem sa hlavne na výkony v Újpesti." Futbalový vyslanec v tejto krajine predtým účinkoval aj v obrane, dve tretiny zápasov však absolvoval ako defenzívny stredopoliar. "V Ličartovciach som hral aj na pravej strane obrany, záloha mi však vyhovuje, môžem sa viac zapájať i do útočenia." V 21 zápasoch jesene len raz striedal 15 minút pred koncom, keď bol zranený, celkove dal tri góly. "Udržujem si rovnakú koncovku."

V posledných rokoch prílev Slovákov do Maďarska vzrástol. Keď prišiel Kunzo, boli tam iba traja krajania - brankár Nvota a Csoknay. "Záujem klubov o slovenských futbalistov je pochopiteľný, prinášajú inú mentalitu, čo sa prejavuje aj na hre. Niektorí chlapci dobre zapadli a urobili si meno, hlavne Pinte vo Ferencvárosi. Pokiaľ viem, tak skúsenosti s našimi hráčmi majú v kluboch väčšinou pozitívne."

Kým sa hráč dostane na určitú kvalitatívnu hranicu, neraz si musí vytrpieť aj muky. "Nič nejde poľahky, o tom som sa aj ja presvedčil. Keď som prišiel do Diósgyöru, aj som ľutoval, že som sa odhodlal na tento krok. Vzpružilo ma len to, že som pravidelne hral a darilo sa mi. Manželka ma vtedy dosť podržala, celá rodina bola na mojej strane a vydržal som to. Zameral som sa na to, aby som sa dostal do nejakého lepšieho klubu. Do každého zápasu som nastupoval s úmyslom, že to raz vyjde. A stalo sa!" Fero hrá dôrazne, ale v rámci fair play, zatiaľ nedostal ani červenú kartu. Nemilé skúsenosti sa zavše pritrafia, on nerád spomína na obdobie, keď v predošlom pôsobisku vypadával. "Vtedy sme ani zo šatne nemohli vyjsť, fanúšikovia boli takí rozčertení. Obkolesili celý štadión, ale nemohli sme sa na to hnevať, lebo priaznivci ľúbia futbal a bola to pre nich pohroma." Aj náš zástupca v tejto lige potvrdzuje známu pravdu, že rola favorita je veľakrát najťažšia. "Keď musíme vyhrať, to nie je nič príjemné, hoci papierové prognózy sú na našej strane. Derby s Ferencvárosom majú svojskú príchuť, hráči idú na doraz a výsledok sa nikdy dopredu nedá určiť. Tieto duely majú svojskú atmosféru. V pamäti sa ukladajú milé aj nemilé zážitky. Na jar sme vlani prehrali s Vasasom vysoko 2:6. To bol prvý zápas v odvete, keď predtým sme mali za sebou vydarenú jeseň, figurovali sme na tretej pozícii. Nikto to nečakal, bol to šok. Alebo minulá jesenná časť: nezačali sme dobre, potom prišla séria vydarených duelov, neskôr sme zase ťahali šnúru nedobrých výsledkov. Tiež som bol z toho rozladený, ale čo sa dá robiť. Taký je futbal.