románopisec Alexander Dumas. Václav Klaus (60) to svojou poslednou knihou, nazvanou Klaus v Bruseli, dokázal. Svoj recept na rýchle písanie kníh prezradil šéf Poslaneckej snemovne a ODS v exkluzívnom rozhovore pre tlačovú agentúru Korzo.

- Medzi českými politikmi vynikáte veľmi rozsiahlou literárnou a publicistickou aktivitou. Koľko času vo vašom dennom programe písanie zaberá?

"Funkcie skôr predsedu vlády a dnes predsedu Poslaneckej snemovne a súčasne post predsedu politickej strany vyžadujú písanie mnohých textov, ktoré mám viac-menej v popise práce - prejavov, vystúpení na konferenciách doma i v zahraničí, prednášok a tak ďalej. Snažím sa, aby o mnohých témach, o ktorých pri týchto príležitostiach hovorím, alebo ktoré považujem za dôležité, vedeli i občania. Potrebujem si aj sám pre seba myšlienky ujasniť. Preto píšem články a pravidelné týždenné stĺpčeky, vydávam knihy a zborníky svojich textov a prednášok. Dá sa povedať, že písaniu venujem niekoľko hodín denne. A to každý deň, aj počas víkendu."

- Kde svoje texty obyčajne píšete a akú metódu písania používate?

"Pri charaktere svojej práce a svojho života nemôžem mať žiadne špecifické nároky na svoje zvláštne miesto na písanie. Píšem všade, kde mi to čas a prostredie aspoň trochu dovolí. A píšem, ak mám na to čas, či nie, či mám pokoj, či nezvyčajné prostredie. Som zo starej školy a na písanie nepoužívam počítač. Myslím, že vystačiť si s perom a papierom je aj dnes stále ešte výhoda. Som dôsledný autor, text dlho ´pilujem´ a vylepšujem, pri knihách ma zaujíma aj ich grafická podoba, veľkosť a typ písma, obálka a tak ďalej. Často tým svojich spolupracovníkov trápim."

- Kto býva prvým kritikom vašich textov pred ich uverejnením, na ktorého názor dáte?

"Často nechám niekoho přečítať ešte nehotový text. Žiadneho pravidelného, stáleho kritika síce nemám, ale rád vypočujem názor svojich najbližších spolupracovníkov a svojej rodiny, pokiaľ je na to čas."

- Máte nejaké literárne plány do blízkej či vzdialenej budúcnosti? Napríklad memoáre, alebo súhrnné spracovanie svojich skúseností z politiky a ekonomiky?

"Plány s veľkým P nemám. Na písanie pamätí sa rozhodne nechystám. Žiadny denník, kde by som zaznamenával udalosti a svoje pocity, si nevediem. Obávam sa navyše, že udalostí, ktoré som v posledných rokoch zažil a prežil, bolo toľko, že by som ich jednu po druhej nebol schopný dobre a ucelene zachytiť. Pokiaľ ide o spracovanie a zovšeobecnenie našej transformačnej skúsenosti, to je samozrejme téma, ktoré ma zaujíma. Môj pohľad na množstvo tém a súvislostí je obsiahnutý v množstve mojich existujúcich čiastkových textov. Určite nejvýraznejšou z nich je minuloročná kniha Narovinu."

- Nie je vaša široká literárna aktivita skrytou ambíciou - napríklad z mladosti - stať sa novinárom či spisovateľom?

"Nepíšem preto, že by som túžil byť literátom, mám pocit, že by som spisovateľom byť nevedel. Vždy som ale považoval publikačnú aktivitu, odbornú i publicistickú, za prirodzenú súčasť tých dvoch profesií, ktorým som sa v živote venoval - vedeckého pracovníka a politika. Viem, že člověk musí nejskôr zvládnuť podstatu a vďaka tomu mať vecné témy, ktoré mieni verejnosti odovzdať. Až potom je dôvod na písanie, pre literárno alebo publicistickú aktivitu. Písanie samé o sebe, teda bez naliehavej témy, ma nikdy nepriťahovalo."

- Každý rok vydávate aspoň jednu knihu. Ktorú považujete vy sám za nejvydarenejšiu a ktorú by ste čiateľom odporúčal?

"Je na čitateľovi, aby posúdil ich kvalitu. Pokiaľ by som ja sám mal dnes nejakú odporúčať, potom by som - povedľa už zmienenej rozhovorovej knihy Narovinu - spomenul knihu Evropa očima politika, očima ekonoma, ktorú v lete vydalo Centrum pre ekonomiku a politiku (CEP). Obsahuje moje texty k problematike Európskej únie a nášho členstva v nej, ktoré vznikali v uplynulých desiatich rokoch, teda od vzniku Českej republiky. Myslím, že práve dnes je to kniha veľmi aktuálna."

- Spomeniete si na nejaký kuriózny, dramatický či úsmevný zážitok spojený s písaním či vydaním niekterej z vašich kníh?

"Nepochybnou kuriozitou, ktorá stojí za zaznamenanie, je rýchlosť, s akou CEP a nakladateľstvo Votobia vydali minulého roku v decembri knihu Klaus v Bruseli. Od vzniku myšlienky knihu vydať po jej uvedenie na pulty kníhkupectiev uplynulo iba pät dní! To v našich podmienkach určite ašpiruje na rekord."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.