Kauza, ktorej niť sa v týchto dňoch začala odvíjať na Krsúde v Košiciach, má korene v roku 1996. V tom čase sa náhle rozlúčil so svojou domovinou
Marcela Gálová
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
41-ročný Michalovčan Vladimír T. Nešlo o dovolenku, ani o služobnú cestu. Jeho rozhodnutie len tak zo dňa na deň opustiť Slovensko, ovplyvnila udalosť, ku ktorej došlo 10. augusta 1996 v suteréne bloku na Murgašovej ulici v Michalovciach.
Podľa obžaloby prokurátora sa tam okolo 13. hod. strieľalo. Vladimír T. mal zaútočiť na Aladára D. a to tak, že ho pritlačil o dvere výťahu a priložil mu k hlave bližšie nezistenú zbraň kalibru 7,65 mm, ktorú mal v nelegálnej držbe. Po vyhrážke, že ho zabije, mu priložil pištoľ na oblasť srdca... Aladár mal šťastie v nešťastí. V poslednej sekunde, skôr ako zaznel výstrel, sa mu podarilo zbraň chytiť a strhnúť nabok. Vďaka tomu výstrel nezasiahol orgány dôležité pre život, ale spôsobil mu len priestrel ľavej hrudnej steny a zlomeninu piateho rebra. Zo zranení sa liečil vyše dvoch týždňov.
"Nebolo to tak, ako sa hovorí v obžalobe. Išlo o nešťastnú náhodu. Keby som chcel niekoho zabiť, nevybral by som si na to miesto, kde bolo okolo 13. hodiny plno ľudí," uviedol pred mužmi v talároch Vladimír T. Vysvetlil, že Aladára D. spoznal prostredníctvom jeho brata Romana. Chcel kúpiť ojazdené auto a Aladár mu "prihral" žiguli, za ktoré zaplatil 15 000 korún. Chcel ho dať do poriadku, ale v autoservise zistili, že má prerobené výrobné číslo...
"Nahnevalo ma to. Žiadal som Aladára, aby mi vrátil peniaze, alebo zohnal iné auto. Na to, že nechcem žiadne také, čo bolo ukradnuté, ho vopred upozornil jeho brat Roman. No a to bol dôvod, prečo sme s a v ten deň stretli. Prišiel som za ním do bloku a on ma zavolal dole do suterénu. Tam mi ukázal zbraň. Bola to napodobenina, alebo lepšie povedané, prerobená perkusná zbraň, s komorou na jeden náboj. Povedal, že mi ju dá ako protihodnotu za peniaze, ktoré som zaplatil za auto. Obzeral som si ju a Aladár navrhol, aby som ju hneď vyskúšal," opisoval okolnosti, ktoré predchádzali incidentu, Vladimír T.
V jeho podaní došlo k výstrelu po tom, čo odmietol vyskúšať zbraň. A to vo chvíli, keď ju držal v ruke a odovzdával Aladárovi s tým, aby mu predviedol, ako strieľa... "Keď som mu zbraň odovzdával, stáli sme oproti sebe. Ja som mal ruku na pažbe zbrane, pričom ústie hlavne bolo od Aladára vzdialené asi 15 20 cm. On ju chytil rukou za hlaveň a pritiahol k sebe. Zaznel výstrel, ktorý ho zranil... Celé sa to udialo v priebehu niekoľkých sekúnd. Boli sme z toho obidvaja šokovaní... Keď som sa trošku spamätal, videl som, že Aladár ide hore po schodoch na prízemie bloku. Zdvihol som zbraň, ktorá ležala na zemi a vyšiel som zo suterénu. Okolo Aladára bolo plno cigánov, jeho kamarátov. Rútili sa ku mne, bál som sa, že ma napadnú a v panike som utekal domov," bránil sa pred súdom Vladimír T.
Dodal ešte, že doma si rýchlo pobalil zopár vecí, zobral cestovné doklady a nejaké peniaze. Uvedomoval si, že je zle... Ešte v ten istý deň odcestoval do Košíc, odtiaľ cez Maďarsko do Talianska a na istý čas zakotvil v Grécku. Skôr, ako opustil Slovensko, veľmi jednoduchým spôsobom sa zbavil zbrane. Odrezal hlaveň a zvyšok odhodil do kontajnera...
Vladimír T. sa bráni tým, že k výstrelu došlo nešťastnou náhodou. Napriek tomu ušiel a vedome sa vyhýbal vyšetrovaniu uvedeného incidentu, resp. trestnému stíhaniu. A to nie jeden, či dva mesiace, ale štyri roky!!! Vďaka tomu si na svoje konto pripísal ďalšiu trestnú činnosť. Po príchode do Grécka si zaobstaral falošné osobné doklady, konkrétne slovenský cestovný pas na meno Vladimír G., v ktorom bola vlepená jeho fotografia a tiež vodičák. S uvedenými dokladmi prechádzal cez hraničné priechody viacerých štátov. Naposledy 26. septembra 1997 pri prekročení maďarsko-rakúskych hraníc v Nichelsdorfe a o deň neskôr na rakúsko-nemeckom priechode vo Walserbergu, kde mu falošné doklady odňali.
Svetaskúseného Michalovčana tento neúspech neodradil. Pretĺkal sa ako vedel a o necelé dva roky neskôr, si vo Viedni zaobstaral ďalší falošný cestovný pas a vodičský preukaz na meno Alojz J. Tieto doklady používal na Slovensku až do 4. júna 2000. V ten deň mu šťastie neprialo. Okolo piatej ráno sa totiž v Stupave, okr. Malacky vlámal do pohostinstva a vo výčape vypáčil drevenú skriňu, z ktorej si privlastnil litrovku Becherovky a rôzne značky cigariet v hodnote 4 800 korún. Ďalšie štyri tisícky v minciach, vypáčil z hracieho automatu... O pol hodiny neskôr už s lupom uháňal poľnou cestou. Keď mu cestu skrížila policajná hliadka, neváhal a namieril na nich zbraň, ktorú mal v nelegálnej držbe. Dvojici policajtov sa vyhrážal zastrelením a snažil sa ich odzbrojiť a zobrať im kľúče od služobného auta. Nepodarilo sa mu to. Skončil vo väzbe a po zistení jeho skutočnej totožnosti, došlo k účtovaniu.
Vladimír T. sa zodpovedá pred súdom zo spáchania piatich trestných činov. Prokurátor ho obžaloval z pokusu o vraždu, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny a úradnej pečate, z krádeže, útoku na verejného činiteľa a nedovoleného ozbrojovania. Pojednávanie bolo odročené na február, kedy súd vypočuje muža, ktorého postrelil a ďalších svedkov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.