"sympaťák v pozadí" množstvo domácich, ale i zahraničných projektov. Nedávno absolvoval sériu live-koncertov s Paľom Hammelom, jeho širokú "použiteľnosť" v úlohe štúdiového hráča dokladuje spolupráca s Diabolskými husľami Berkyho Mrenicu. V Košiciach sa predstavil ako sólista v medzinárodnom zoskupení FBI (Funky Band International), s ktorým momentálne žne úspechy na slovenskej šnúre. Tesne po koncerte sme si Juraja odchytili na pár slov.

Na úvod obligátna otázka, ako si dal dokopy vynikajúcu zostavu muzikantov FBI a akú budúcnosť jej predpovedáš? Ide len o jednorazovú záležitosť za účelom tejto šnúry, alebo seriózny projekt s dlhšou trvanlivosťou?

"S bubeníkom Johanom Svenssonom už hrám pomaly desať rokov, aj keď neveľmi stabilne, prešli sme spolu niekoľkými zoskupeniami. I keď sa dlho nevidíme, udržiavame počas roka stále kontakt. Johan hrával s ostatnými chalanmi v rôznych kapelách, takže zorganizovať spoločné koncerty bolo vcelku jednoduché. Sám Johan sa vyjadril, že táto kapela hrá fakt poriadnu muziku. Veľmi rýchlo sme si muzikantsky porozumeli, najväčším problémom bolo pre klávesáka Marka odsunúť Britney Spears na vedľajšiu koľaj. Ale keďže si zobrala mesiac voľno, napokon sa to podarilo zorganizovať a šťastne priletel sem na Slovensko."

Máte za sebou už dva koncerty, debutovali ste v Šahách, reakcie?

"Výborné. Sme nadmieru spokojní. Osobne ma to veľmi teší, pretože ideu takýchto koncertov som v sebe nosil veľmi dlho a napokon to vypálilo perfektne. Publikum je takejto hudbe veľmi otvorené."

V FBI hrá popri tebe i jeden Švéd a traja Američania. Ktorý národ je ti svojím naturelom v cítení hudby najbližší?

"Milujem dobrých spevákov a toto sa dá s absolútnou istotou povedať o Freedomovi Bremerovi. Keď viem, že je na pódiu, cítim sa úplne spokojný a hrám s pocitom, že ľuďom ponúkame kvalitu. O tom je hudba. Teší ma stáť za chrbtom takéhoto človeka. Často stojím v pozadí najrôznejších sólistov, ale obzvlášť dobrý pocit mám, keď predo mnou stojí človek, ktorý vie do toho mikrofónu spievať."

Košičania na vašom koncerte značne "uleteli", na čom ulietavaš ty?

"Ja si ulietavam v prírode. Veľmi rád behám po lese a v lete všade lietam na bicykli."

Na Slovensku si už hral s kde-kým, vyskúšal si si rôzne hudobné žánre. Si univerzálny vojak, alebo ti srdce piští po niečom osobitom?

"Srdce mi piští po hudbe, ktorú hrám teraz z Funky International Band. To ma natoľko uspokojí, že mám dosť energie na to, aby som prijal prácu, ktorá mi pomôže zaplatiť globtelové účty. Vyberám si spoluhráčov, produkujúcich hudbu, z ktorej ide aspoň nejaká pozitívna energia. Ak to tak nie je, robím všetko preto, aby sa vytvorila aj mojou zásluhou."

Ako majster improvizácie na javisku disponuješ touto vlastnosťou i v živote, alebo u teba prevláda racionálne plánovanie?

"Riadim sa tým malým škriatkom, ktorého si každý nosí na pleci a ktorý ti hovorí, čo je dobré a čo zlé. Dám si od neho stále poradiť. Aj keď na to nevyzerám, som introvert a rád mám vo veciach jasno. Veľmi málo prejavujem city, mám problém verbálne ich dať najavo. Preto keď sa vyjadrujem, vyjadrujem sa radšej cez gitaru. Ide mi to tak ľahšie."

A tvoje cesty za hranice? Čo porábaš, keď nám na čas zmizneš z očí?

"Nechodím von zas až tak často, definitívne som prišiel domov na Vianoce v deväťdesiatom piatom a už som tu zostal. Ale cestujem veľmi rád. Obľubujem výlety na moju chatku v Záhorskej Bystrici. Musím však dobehnúť resty, keďže posledné dva-tri roky som cestoval veľmi málo, naplánoval som si cestu do Talianska. Tam dobijem batériu pri lyžovačke a potom by som rád vymenil chlad snehu za teplo Thajska. Medzitým ma čaká ešte nejaké koncertovanie v Nemecku, s podobnou partiou, s akou hrám teraz, takže si opäť prídem na svoje. Povedal som si, že čas ide rýchlo dopredu a cestovať treba, lebo to sú prečítané knihy. Cítim, že už potrebujem trochu vypadnúť."