tehelňa, mieni mesto Prešov zrevitalizovať. Prostriedky na obnovenie bytoviek na Majakovského sú zachytené aj v návrhu mestského rozpočtu a samospráva už vyhlásila verejnú súťaž, ktorá sa konala pod patronátom Slovenskej komory architektov. Komisia vyhlásila víťaza, ktorým je prešovský architekt Irakli Eristavi.
"Podpredseda komisie, architekt Mitro, ma 23. januára zavolal na mestský úrad, kde mi to oficiálne oznámili a zablahoželali k úspechu," potvrdil naše informácie Ing. arch. Eristavi, s ktorým mesto vstúpi do rokovania o realizácii architektonického riešenia spomínanej lokality. "Ako profesionálne, nakoniec i vekovo mladého architekta ma teší, že nezávislá porota, zložená zo špičkových architektov z celého Slovenska i renomovaných miestnych odborníkov, vybrala práve môj návrh ako najlepší a ocenila ho prvou cenou."
I. Eristavi je 33-ročný autorizovaný architekt pôsobiaci v Prešove. Externe učí na Fakulte úžitkových umení v Košiciach, na katedre architektúry, je laureátom viacerých ocenení, medzi inými je držiteľom druhej ceny Jaromíra Krejcara z roku 1992 (projekt Starého mostu Bratislava), či víťaz súťaže na projekt tržnice v Nitre. Tri roky pôsobil v nemeckom Berlíne a skončil postrgaduálne štúdium v Rotterdame v Holandsku. K jeho architektonickým prácam v Prešove patrí napríklad budova Olympie (bývalé kino Mier).
K úspechu vo výberovom konaní mu výraznou mierou pomohlo práce spomínané postgraduálne štúdium v Rotterdame v roku 2000.
"Pripravil som vtedy teoretický podklad nazvaný Revitalizácia obytnej zóny - Ul. Majakovského v centrálnej zóne mesta Prešov, Slovensko. Ten bol spomedzi sedemnástky projektov vyhodnotený ako najlepší a stal sa aj základom pre projekt, ktorý som teraz predložil komisii," hovorí architekt Eristavi o svojom pôsobení na Inštitúte pre bývanie a územný rozvoj, čo je postgraduálny inštitút pri Erasmus University v Rotterdame.
Opýtali sme sa ho na spojitosť s ateliérom Archus Václava Kohlmayera (inak predsedu poslaneckého klubu SDĽ v prešovskom mestskom parlamente), keďže
Eristaviho pracovisko sa nachádza práve v Kohlmayerovom ateliéri. "Pracujem sám, ako autorizovaný architekt. Nie som teda zamestnancom ateliéru Archus. S ním však projekčne spolupracujem, naposledy v marci roku 2001 na projekte sekčovských bytoviek." Dodáva, že aj do verejnej súťaže sa prihlásil ako samostatná osoba.
Zaujímali sme sa teda, ako by mala podľa víťazného návrhu vyzerať lokalita Majakovského - Sabinovského po jej obnove. "Môj projekt hovorí o tom, že by to malo byť súdobé, fungujúce a kvalitné architektonické dielo, ktoré okrem odborných kritérií bude zodpovedať ekonomickým možnostiam mesta a poskytne pekné a moderné bývanie zhruba 180 rodinám," tvrdí Irakli Eristavi, ktorý pri projekte vychádzal z postavenia lokality. Jej dominantou je blízkosť futbalového štadiónu.
"V päťdesiatych rokoch sa stavba nazývala nové domky. Bolo to solídne bývanie, boli súčasťou športového diania a na tú dobu boli sebavedomým architektonickým počinom. Neskôr však táto časť mesta stála mimo záujmu mesta a premenila sa za posledné desaťročia na akési suburbánne geto".
Eristaviho projekt zachováva pôvodnú urbanistickú štruktúru stavby, no presadzuje výraznú zmenu imidžu. "Je potrebná preto, aby reminiscencie na pôvodnú situáciu postupne upadli do zabudnutia a aby bola táto časť mesta verejnosťou rešpektovaná ako plnohodnotná a vynovená súčasť mestského organizmu."
Dominantou a charakteristickým javom vynovenej Majakovskej ulice by mali byť farebné plochy, ktoré by vynikali aj pri pohľade z tribúny štadióna. V nich sú naprojektované obývacie miestnosti, s výhľadom na futbal.
Podľa Eristaviho slov je projekt "optimálnou šancou, ako k stavbe pristúpiť moderným, súčasným spôsobom. Vážim si rozhodnutie poroty dať zelenú modernému projektu, ktorý operuje architektúrou, dizajnom a koncepciou ukotvenou v dnešnej stredoeurópskej modernej architektúre a odchyľuje sa od vikierovo-balustrádovej dekoratívnej a často až nevkusnej retro architektúry forsírovanej niektorými architektami, s cieľom zapáčiť sa niektorým novozbohatlíkom". Ako tvrdí, svoj koncept založil na jednoduchosti, dizajnovej skromnosti a modernosti.
Chceli sme vedieť aj to, aký nákladný je víťazný projekt. "Všetko závisí od toho, koľko percent pôvodnej stavby je ešte použiteľných. Na to je potrebný podrobný stavebno-statický prieskum," uviedol I. Eristavi a dodal, že pravdepodobne nebude nutné úplne všetko búrať, ale bude možné využitie základov a suterénneho muriva, ako aj časti materiálu a konštrukcií z nadzemných podlaží.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
