dostávalo do pôvodných koľají. O niekoľko hodín vyplávali na šíry oceán aj prvé rybárske člny, ktoré sa na vlnach hojdali zo strany na stranu. Rybári, snažiaci sa niečo uloviť, s nádejou spúštali siete. Asi bol šťastný deň, pretože vytiahnuté siete boli plné metajúcich sa rýb. Niektorí skúšali štastie udicami. Vysoko na oblohe bolo vidieť vtáctvo, ktoré sa vzdialilo od brehu až priveľmi ďaleko, aby sa mohlo vrátiť naspäť. Poletujúci vietor, šumenie vody oceánu a hlasitá vrava rybárov boli kontrastom k hrobovému tichu, ktoré sa nieslo v hlbinách zemského živlu. Hlboko pod hladinou si cestu prerážala vojenská ponorka armády Spojených štátov amerických. Na palube zdanlivo vládol obrovský chaos. Pravdou je opak. Bol to vysoko organizovaný poriadok. Niektorí námorníci boli práve v službe, iní zasa odpočívali vo svojich kajutách, alebo v spoločenskej miestnosti, kde sa venovali rôznym činnostiam. V spoločenskej miestnosti bol obrovský hurhaj. Jediným miestom, kde bolo ticho, boli chodby spájajúce kajuty. Na rohu jednej chodby, korá sa križovala s inou sa potichu zhovárali dvaja námorníci, bez hodnosti. Pravdepodobne niečo pripravovali, niečo nelegálne, pretože keď začuli, že sa k nim niekto približuje, okamžite zmĺkli a potichu vošli do najbližšej kajuty. Keď bolo úplné ticho uistili sa, že dotyčný, alebo dotyčná je už preč vyšli na chodbu a vydali sa každý opačným smerom. Pokojný podmorský deň však prerušil poplach, ktorý všetkým oznamoval blížiace sa nebezpečenstvo. Všetci zaujali svoje pozície, ponorka bola pripravená čeliť nepriateľovi, ktorý prekročil bezpečtnostnú zónu územia a vystrelil torpédo... Všetci boli na svojich miestach, ponorka sa chystala odpovedať na útok protiútokom... ale... "Kde je kapitán?" opýtal sa druhý dôstojnik na palube, "Okamžite ho nájdite major," vydal rozkaz a s radosťou a nadšením zaujal kapitánovo miesto. "Odistite torpéda! Páľte!" vydal dalšie rozkazy. Nepriateľ sa dal na ústup. Z nevysvetliteľných príčin. Úspešne zneškodnil torpéda, ktoré ponorku prenasledovali. Ponorka, ktorú sa američanom nepodarilo identifikovať sa stratila. Nebola ani na radare. Na mostík vstúpil major s hlásením: "Kapitánova kajuta sa nedá otvoriť. Dvere sú zvnútra zablokované." Druhý dôstojník, ktorý velil obrannej akcii, po kapitánovi s najvyššou hodnosťou vydal rozkaz na mechanické odstránenie dverí. Technik, ktorý túto úlohu dostal, bol o hodinu hotový. V kajute našli mŕtveho kapitána so strelnou ranou a vražednou zbraňou bez otlačkov, ležiacou pri posteli. Ak poznáte vraha neváhajte a napíšte nám správnu odpoveď do e-mailovej schránky otaznikpost.sk, a možno práve vy vyhráte skvelú cenu. Výhercom, ktorý správne odpovedal na otázku z poslednej Krimisúťaže, je Jaromír Podolan, Ul. Slavkovská, Košice. Výherca si po cenu môže prísť v pondelok o sedemnástej hodine do redakcie Ťaháka. Správne ste odpovedali, ak ste napísali, že vandalom, ktorý zdemoloval a vykradol luxusnú vilu bol samotný majiteľ. Motívom bolo získanie finančného odškodnenia za zničené zariadenie od poisťovne. A dôkazy? Najprv sa otvorili dvere až potom ich páchateľ rozbil. Pes vôbec neštekal, čo sa nikdy nestávalo, ak stretol cudziu osobu. Prečo majiteľ rozbil susedovo okno v prítomnosti polície? Aby si policajti mysleli, že práve sused mal zločin na svedomí a kameň je "pomstou" poškodeného.
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
