svoju vlastnú základnú školu, takže deti nemusia dochádzať do 3 kilometre vzdialeného mesta. Spomínaná škola má pol roka nového riaditeľa. "Máme problémy ako každá iná škola, ale snažíme sa ich riešiť. Zatiaľ máme sedem tried, ôsmu-vysunutú sme zriadili pre piatakov, ktorí by už mali dochádzať do mesta, ale ani jedna škola ich nechce. Ani samotní rodičia by si neboli istí, či ich deti idú naozaj do školy, alebo sa budú len tak túlať po meste. Stálo by ich to zbytočné peniaze," povedal riaditeľ Základnej školy na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote Viliam Tóth. Uviedol, že so žiakmi práve finišujú pred polrokom.
Situáciu nezvládla mladá vychovávateľka. Medzi žiakmi pobudla v školskom klube tri dni a zrazu ušla. "Sotva skončila strednú školu, hneď sa dostala k nám. Ešte nemala skúsenosti. Bez slova zmizla. Šla rovno na odbor školstva a dala výpoveď," poznamenal V. Tóth. On sám mám medzi žiakmi autoritu. Tvrdí že zrejme preto, lebo je muž. V učiteľskom zbore pôsobia totiž iba ženy. Nástupný 7-tisícový plat nepovažujú ich mužskí kolegovia za atraktívny. "Bežne riešime záškoláctvo, problémy sú s dochádzkou, ale aj so správaním. Najskôr upozorníme rodičov. Pri 60 vymeškaných vyučovacích hodinách dáva právnička okresného úradu pokutu, nad 100 hodín by sme mali absenciu nahlásiť polícii. Komunikácia s rodičmi je ťažká, stretávame sa s agresivitou nielen z ich strany, ale aj zo strany žiakov. Stačí ich nechať cez prestávku samých 5 minút a hneď sa pobijú," opísal situáciu v škole riaditeľ. Zastáva názor, že za ich prácu s rómskymi deťmi si zaslúžia viac uznania, ako sa im dostáva. "Všetci nás berú ako ktorúkoľvek inú bežnú školu. My však nemáme radosť z práce. Nedostávame žiadne príplatky a chodiť medzi deti z Dúžavskej cesty je pre nás vlastne trest," skonštatoval V. Tóth.
Ako ďalej uviedol, 15 percent z celkového počtu žiakov sa ako-tak snaží zapájať do vyučovania. V prvom a druhom ročníku sa nájde pár vyznamenaných žiakov, vo vyšších ročníkoch sa ich známky zhoršujú a nejeden prepadne. Riaditeľ často prižmúri oko aj pri hodnotení. "Sem-tam musíme aj trochu prilepšiť. Inak by sa medzi druhákmi ocitli štrnásťroční. Len by mladších bili a šikanovali," podotkol V. Tóth a pokračoval: "Rómske deti sa nevedia dlho sústrediť. Vydržia maximálne tri vyučovacie hodiny. Potom im treba pustiť magnetofón, alebo vyjsť s nimi na vzduch." Bežne sa stretávajú so situáciou, že 14-ročné žiačky otehotnejú. Sexuálne skúsenosti a pôrod v tomto veku považujú za samozrejmosť. Neznámym pojmom však pre deti z Dúžavskej cesty zostáva hygiena. "Od začiatku školského roka sme už dvakrát robili dezinsekciu. Nie je to lacná záležitosť, jednorázovo nás to stojí 10-tisíc korún. Musíme to však podstúpiť, pretože deti donášajú z obydlí šváby. Priam im vyliezajú z vreciek. Vraj im doma plávajú ešte aj v polievke," uzavrel rozprávanie V. Tóth.
Autor: Jana KUMIČÍKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
