pravicovými stranami. SMK tým vytvára novú realitu, ktorá môže výrazne zamiešať vzťahmi na pravej strane politickej scény. Aj keď ako východisko platí základná axióma, že štandardná koalícia SMK so slovenskou pravicou je nepredstaviteľná. A v čase, ktorý zostáva do volieb, pri svojej zložitosti i nerealizovateľná.
Podmienkou SMK pre "spoluprácu" je, aby sa v prvom kroku sformoval blok "slovenských demokratických pravicových strán". Až potom je "SMK ochotná rokovať, čo ďalej, a aká by bola jej úloha". Bugár dal zároveň jasne najavo, že jeho predstavou je kompletný blok, teda vrátane KDH.
Toto stanovisko znamená prielom v správaní SMK, ktorá sa doteraz k myšlienke predvolebného párovania stavala veľmi vlažne až mrazivo. "VÔBEC NEUVAŽUJEME O TOM, že by sme pred voľbami boli súčasťou nejakého väčšieho pravicového bloku", rozprával Bugár ešte pred Vianocami. Odmietnutie podoprel vcelku pádnym argumentom - z 30 kandidátov SMK slovenskej národnosti v regionálnych voľbách nebol "na severe" zvolený ani jeden. Takže koaličné spojenie "by malo viaceré mínusy ako plusy."
Zmena rétoriky SMK zapadá do kontextu stále naliehavejších koaličných výziev Dzurindu. Ten sa za jediný rok premenil z najväčšieho nepriateľa koalícií (Generálna línia SDKÚ) na ich najväčšieho zástancu. Až tak, že práve on predstavil pred týždňom projekt tzv. Pravého bloku. Premiérovi výdatne sekunduje predseda ANO Rusko, ktorý iba pár hodín pred Bugárom dramatickým tónom vyzýval Pavla Hrušovského k zmene rozhodnutia o samostatnom postupe KDH do volieb.
Je zrejmé, že práve KDH je hlavným adresátom Bugárovho odkazu. Pokiaľ však šéf SMK prízvukuje, že spolupráca má zmysel iba vtedy, ak v nej bude každý, Hrušovský odpovedal na Ruskov forčeking tiež s veľkou razanciou: "Môžeme spolu diskutovať O VŠETKOM OKREM JEDINÉHO - VYTVORENIA PREDVOLEBNEJ KOALÍCIE". Vyzerá to teda tak, že sa začal synchronizovaný a sústredený tlak na KDH, aby zmenilo svoje rozhodnutie o samostatnom postupe do volieb, ktoré bolo potvrdené aj snemom.
Stratégie sú v tejto hre jasné. Preferenčný pokles SDKÚ vráža na Dzurindovo čelo stigmu dvojitého zlyhania - ako premiéra i ako partajného lídra. Keby šlo SDKÚ do volieb samostatne, znamená to Dzurindov politický koniec, či by zisk bol 7, či 12 percent. Dramaticky sa ale mení situácia, keby sa realizoval projekt Pravého bloku; Dzurinda by z ničoty opäť povstal ako prirodzený kandidát na lídra v integrovanom subjekte. Veď Bugár ako Maďar je automaticky "out" vo všetkých povolebných kalkuláciách, Rusko už viackrát deklaroval, že nemá záujem o post v exekutíve, DS a OKS sú miniatúrne prívesky. A keby aj pribudlo KDH, ono je svojím antiliberálnym profilom také zaťažené, že z podobných úvah vyháňa svojho predsedu Hrušovského samo.
Pravý blok je teda koncept ako stvorený na to, aby podržal Dzurindu i SDKÚ na politickom výslní. Tomu by mali napomôcť združené preferencie. Pavol Rusko správne pomenoval najväčšie plus projektu: Pri obrovskom náskoku HZDS sa vytráca dramatický náboj volieb. Ale nový subjekt, s reálnou šancou bodovať v pásme 30 percent, by vrátil do volieb napätie a fungoval by aj ako mobilizačný stimul. Široká predvolebná koalícia by bola výhodná i pre Ruska, ktorý po zastavení rastu ANO a zlyhaní v regionálkach už vsádza na istotu. Platí pritom, že z viacerých dôvodov o spojení iba s SDKÚ neuvažuje.
Veľmi dôležitým vedľajším efektom projektu je, že marginalizuje aj Ficove premiérske ambície, keďže Smer nemá šancu prekonať tento spolok. Najväčší otáznik visí však nad motiváciou SMK. Aj neštandardná, veľmi voľná predvolebná spolupráca medzi ňou a Pravým blokom totiž vyzerá byť na súčasnom Slovensku stále ako príliš riskantné podujatie. A SMK sa predsa nemá kam plašiť. Navyše keď prieskumy avizujú, že sama má istú príťažlivosť pre voličov slovenskej národnosti. Je preto možné, že Bugár funguje v celej kauze iba ako Dzurindov nahrávač a rola SMK definitívne skončí, až sa slovenská časť podniku vyskladá.
Cez KDH by to však malo byť nepriestreľné. Hrušovský obhajuje svoju pozíciu dvojicou argumentov: Neexistenciou synergického efektu v slovenských podmienkach a vôbec zlými skúsenosťami s koalíciami. Vstup SMK do hry je však fakticky novým argumentom, na ktorý budú musieť Hrušovský s Palkom hľadať nové odpovede. Zídu sa, presila je značná, KDH sa opäť dostáva pod obrovský tlak nielen protihráčov vpravo, ale i médií. Zápas o tvár pravice získava na napätí...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
