štvornásobnú účasť na majstrovstvách sveta, na ZOH 1998 v Nagane bol dvojkou. Na medzinárodnej scéne teda už nie je žiadnym nováčikom.
Olympiáda je však olympiáda, a tak aj Pavol Rybár cíti, že sa blíži výnimočné podujatie, vrchol snaženia každého športovca. "Určite. Majstrovstvá sveta sú každý rok, kým olympiáda len raz za štyri roky. Všetci hráči sa na ňu pripravujú viac, veď na rozdiel od šampionátov nastúpia mužstvá s tým najlepším, čo majú, teda so všetkými hráčmi z NHL." Môžeme si síce nahovárať, čo chceme, ale pravdou je, že slovenská extraliga nemá oslňujúcu úroveň. Napokon, samotná nominácia ukazuje, že aj jej najväčšie hviezdy nemajú cestu do reprezentácie vydláždenú. Skôr dostávajú prednosť hráči, ktoré svoje umenie dokazujú v kvalitnejších ligách v zahraničí. Je naša najvyššia súťaž pre brankára, ktorý by mal byť oporou národného tímu, dostatočnou previerkou? "Proti nám sa v lige snažia všetky tímy, aj tie slabšie, podať čo najlepší výkon. Na Slovan sa totiž každý chce vtiahnuť. Po tejto stránke je to teda dobré, pretože tým pádom hráme vyrovnané zápasy. Jednoznačne sme vlastne vyhrali iba pár zápasov, ostatné skončili o gól, o dva. Pre mňa je to teda z tohto hľadiska na slovenské pomery relatívne dosť dobré. Keďže som sa však chcel na reprezentáciu pripraviť ešte lepšie, trénoval som aj naviac. Pomáhajú mi aj reprezentačné akcie, ktoré sú cez rok, pretože tam sa hrá úplne iný hokej, ako v extralige." V ligovej súťaži sa Rybárovi v tejto sezóne vodí v drese Slovana Bratislava zatiaľ výborne, doposiaľ podával veľmi spoľahlivé výkony, takže nemá byť prečo neúmerne nervózny. "Čo sa týka mojej formy, cítim sa normálne, v tomto smere je všetko v poriadku. Nič ma netrápi, takže som v pohode." Reprezentačný tréner Ján Filc je zatiaľ v brankárskej otázke vo výrokoch opatrný. Rybára určil ako európsku jednotku, Lašáka ako zámorskú. Kto však bude jeho celkovou jednotkou, zatiaľ nahlas nepovedal. Objavujú sa však hlasy, podľa ktorých je dosť pravdepodobné, že na rozdiel od minulosti dostane tentoraz od začiatku turnaja šancu Lašák. "Je to vec trénerov, ja sa o to nezaujímam. Komu kormidelníci dajú dôveru, ten bude v bránke." Podstatnú rolu vo Filcovom rozhodovaní zrejme zohrajú výkony v poslednej fáze prípravy priamo v USA bezprostredne pred turnajom. Alebo si odchovanec skalického hokeja myslí, že tréner už má teraz jasnú predstavu o tom, komu z brankárskeho dua dá svoju dôveru? "Neviem odpovedať na túto otázku. Ja sa budem snažiť v prípravných zápasoch podať čo najlepší výkon. Či ma však tréner na olympiáde postaví do bránky, to neviem."
Na olympijských hrách už síce brankár Slovana bol pred štyrmi rokmi, vtedy bol však v pozícii dvojky a do bránky sa nedostal. Jednotkou bol v Nagane Trenčan Igor Murín a po vtedajšom neúspechu si veru zlízol dosť kritiky verejnosti. Po návrate sa musel vysporiadať nielen s nepríjemnými pokrikmi fanúšikov na štadiónoch, ale napríklad aj s rozbitými oknami v dome, či poškriabaným autom. "K tomu by som povedal, že po Nagane bola tá kritika na Murína neoprávnená. To, čo niektorí novinári o tom popísali, bola absolútna hlúposť. Všetko sa jednoducho hodilo na hlavu Iča Murína, pričom si absolútne nemyslím, že by práve on bol kameňom úrazu. Tam bolo vtedy veľa úplne iných chýb," zastal sa svojho kolegu P. Rybár. Muži v maskách jednoducho vždy boli, sú a budú najviac na očiach, každá ich chyba ostáva medzi medzi fanúšikmi vrytá v pamäti omnoho dlhšie ako trebárs chyba útočníka. Zrejme je to už brankársky údel. "Na Slovensku určite," dodáva skúsený gólman, ktorý na Nagano nemá príliš dobré spomienky. A nielen preto, že mužstvo vtedy neuspelo. "Musím povedať, že olympiáda v Japonsku mi vôbec neučarovala. Všetko tam totiž bolo postavené na hlavu. Počnúc našim presunom na tréningy, či na zápasy, vládol vo všetkom chaos. Od pohody mali teda hráči vďaka týmto okolnostiam poriadne ďaleko." Účasť v Nagane však bola pre P. Rybára plusom, pretože si pričuchol olympijskej atmosfére, takže hruba vie odhadnúť, čo ho v Salt Lake City čaká. "Jasné. Po skúsenostiach spred štyroch rokov už zhruba viem, o čom to bude a aké tam budú podmienky. Po tejto stránke som na olympiádu pripravený." Osobné ambície si pred odletom nedáva, tešiť sa bude vtedy, keď sa bude dariť celému mužstvu. "Spokojný budem, ak náš tím postúpi z kvalifikácie do hlavného turnaja. Pozor si však budeme musieť dávať na všetkých troch súperov bez rozdielu. Spoločne s Lotyšmi sme totiž považovaní za favoritov, takže aj Rakúšania a Nemci sa na nás budú chcieť určite vytiahnuť. Aj proti týmto mužstvám to teda podľa mňa budeme mať veľmi ťažké. V turnaji, v ktorom tím odohrá len tri zápasy a ďalej postupuje iba prvý, rozhoduje väčšinou viac šťastie a momentálna forma, ako kvalita." Veľmi rád by k splneniu cieľa prispel svojim dielom aj 31-ročný gólman. "To je samozrejmé. Brankár chce vždy chytať a je jedno či už robí jednotku, alebo trojku. Keby som sa uspokojil so samotným miestom v kádri a netúžil si na turnaji skutočne aj poriadne zachytať, tak tam ani nemusím ísť." Každý účastník hlavného turnaja má mužstvo nabité hviezdami NHL. Ak by sa nám teda poradilo postúpiť, slovenskí brankári by museli čeliť strelám svetových kanonierov par excelance. "Nemôžem povedať, žeby som sa niektorého konkrétneho útočníka spomedzi účastníkov olympiády vyslovene obával. Ja totiž absolútne ani nesledujem, kto na mňa strieľa. Snažím sa vždy chytať čo najlepšie a nehľadím na to, či proti mne stojí taký útočník, alebo onaký," ozrejmil nám na záver svoju brankársku filozofiu P. Rybár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
