víkend členovia Národného divadlo v Miškolci na javisku historickej budovy Štátneho divadla v Košiciach.
Predstavenie, v ktorom hlavnú postavu stvárnil riaditeľ Divadla Móricza Zsigmonda z Nýiregyházi András Bálint a ktorú režijne pripravil jeho kolega Csaba Tasnádi, stojaci na čele budapeštianskeho Radnótiho divadla, nebolo určené iba maďarsky hovoriacim návštevníkom. Neznalosť maďarčiny nebola prekážkou vďaka simultánnemu prekladu do slovenčiny. V nedeľu v Štúdiu ŠD si mohli záujemcovia o tvorbu tohto významného literáta vypočuť v podaní Andrása Bálinta výber z jeho denníkov a z najkrajších básní pod názvom Vynechané časti Máraiho denníkov.
Vystúpenie maďarských divadelníkov na košickej pôde je napĺňaním dohody o vzájomnej umeleckej spolupráci a výmene predstavení, ktorú riaditelia spomínaných maďarských divadiel podpísali vlani s riaditeľom ŠD v Košiciach Petrom Himičom. Dohoda je napĺňaním zmluvy o spolupráci medzi Košickým krajom a Borsód-Abaúj-Zemplénskou župou v Maďarsku.
Sándor Márai (1900-89), ktorý zomrel v americkej emigrácii, žil v Budapešti od roku 1928. Po druhej svetovej vojne, z dôvodu odporu k totalitným režimom, opustil Maďarsko a postupne žil vo Švajčiarsku, Taliansku, USA, opäť v Taliansku a znova v USA, kde aj zomrel. Podľa Otta von Habsburga, ktorý osobne literáta poznal, bol Márai "skutočný voľnomyšlienkar" v dobrom slova zmysle. Slováci, ako povedal, boli jeho rodákmi a on bol ten, ktorý v období nacionalizmu reprezentoval zjednotenie národov a propagoval bratstvo medzi nimi. Svetoobčan Márai vo svojej publicistickej tvorbe často kritizoval nacionalizmus a chránil hodnoty občianskej spoločnosti. Upútal predovšetkým svojimi denníkmi, knihou Vyznania jedného občana i dramatickým dielom Košickí mešťania. Prvá básnická zbierka mu vyšla v rodnom meste v roku 1917.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
