náklade viac ako 130 miliónov výtlačkov, zomrela včera doma v Štokholme vo veku 94 rokov. Príčinou úmrtia boli následky vírusovej infekcie.
Rodáčka z malej obce Näs vyrastala ako Astrid Anna Emilia Ericssonová v neďalekom mestečku Vimmerby, kde v súčasnosti možno obdivovať "kópiu" vily jej najslávnejšej románovej hrdinky Pippi Dlhej pančuchy. Astrid Lindgrenová, ktorá vyštudovala za sekretárku a vydala sa za šéfa miestneho motoklubu, debutovala ako literátka v roku 1944. O rok neskôr napísala pre svoju chorú dcérku dielo, ktoré ju preslávilo ďaleko za hranicami Škandinávie.
Nielen Pippi Dlhá pančucha, ale aj viaceré z ďalších autorkiných diel (Detektív Kalle Blomquist, Rasmus na vandrovke, Deti z Bullerbynu, O princeznej, čo sa nechcela hrať, Emil z Lönnebergu, Emil ešte žije, Bratia Levie srdce, Zbojnícka dcéra Ronja) poslúžili ako námet pre celkove štyri desiatky filmových a televíznych projektov.
Angažovanosť Lindgrenovej za "spravodlivosť, nenásilnosť a porozumenie voči menšinám, ako aj za jej lásku a starostlivosť vo vzťahu k prírode", ocenili v roku 1994 alternatívnou Nobelovou cenou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
