a tupé, lebo sadáme politikom na každú somarinu, ktorou sa potom zaoberáme, neschopní rozlišovať medzi podstatným a nepodstatným, zásadným a pofidérnym.
Politické strany mávajú pravidelné tlačové konferencie. To samo osebe je zlozvyk - vyjadrovať sa treba vtedy, keď sa niečo stalo. Brífing je však na straníckom Slovensku rituálom, akýmsi obradom týždňa. Ak má chytiť echo v médiách, alfou a omegou je TÉMA s veľkým T. Energia desiatok ľudí sa teda týždeň čo týždeň spaľuje v špiritizovaní, čo za nový štek vymyslieť na tlačovku (a potom ako ho podať a na ktorú kameru sa pozerať). Tak vznikajú na Slovensku virtuálne politické zápletky, ktoré síce žijú efemérnym životom, odpútavajú ale pozornosť a občas deštruujú vzťahy. Tvrdíme, že významná časť verejného diškurzu na Slovensku je práve takáto hlušina, produkovaná výhradne pre účely partajného marketingu.
Novým a názorným príkladom je debata o predčasných voľbách v júni. O tri dni si na tému nikto nespomenie, tri dni už ale rozkvitá. Naniesla ju strana ANO a už na prvé počutie je to nezmysel. Nie preto, že by skorší termín volieb bol v princípe zlý. Naopak, má rad nezanedbateľných výhod. Nezmyslom je však preto, lebo TU A TERAZ ide o nápad absolútne nevykonateľný. Navzdory nemožnosti realizácie sa ale táto tematická vata ujala, vypchala napríklad pol rozhlasovej debaty a vyjadrili sa k nej už temer všetci. A napokon sa preklopila až do takej nehoráznosti, že na televízii vlastnenej samotným Ruskom propagoval predsunutie volieb novinár zaplatený Ruskom!
Predsunutie volieb na jún je nevykonateľné predovšetkým preto, lebo je koniec januára. Aj keby sa pod nátlakom SDĽ na zmenu privatizácie SPP koalícia rozsypala, ešte ani tak by z toho neboli predčasné voľby, ale iba doklepanie funkčného obdobia s úradujúcou vládou. Teoreticky by sa síce dal jún stihnúť, nie však fakticky. Strany nie sú logisticky pripravené na skorší termín, keby platil jún, znamená to začať okamžite ostrú kampaň (pozri ČR, kde politici cez víkend putovali po pražských námestiach).
Mimochodom, sám Rusko by sa prepadol do zúfalej časovej tiesne; ANO plánuje programovú konferenciu na marec a na jún hlásia v ANO záverečnú redakciu volebného programu. Podobne väčšina ďalších strán nemá volebné programy zostavené (isteže málokoho zaujímajú, ale byť musia). A nominačné snemy, zjazdy a kongresy sú rozvrhnuté skoro všetky na marec či apríl. To najdôležitejšie, diskusia o kandidátkach a kandidátoch, je v začiatkoch. Nevraviac o koalíciách, ktoré poniektorí naháňajú. Špeciálne - Rusko. No akú už môže mať názorovú integritu politik, ktorý sa koncom januára zasadzuje aj za júnový termín volieb, aj za vytvorenie pravicového bloku?? To ako ide dokopy??
Politický rytmus, nastavený na september, je už nemožné preladiť. Stranám nevychádza krok. A čo parlament, ktorý už i tak zaostáva s prijímaním "európskych" zákonov? A čo negociačný proces, v ktorom zostali na jarný semester tri najťažšie prístupové kapitoly? Kto by ich vyrokoval, ak pôjde napr. Figeľ do kampane? Alebo obetuje KDH svojho podpredsedu za vlasť a vyberie sa kortešovať bez neho? Či si dáme dobrovoľný odklad prístupových rozhovorov v situácii, keď ostatné uchádzačské krajiny i Brusel hlásia "záverečnú" na december 2002?
Nebola pritom ešte stále menovaná prekážka najvyššia. Tou je, samozrejme, 90 hlasov v NR SR potrebných na skrátenie volebného obdobia. Púha myšlienka, že v tejto snemovni sa nájde ústavná väčšina, ktorá sa dobrovoľne pripraví o tri poslanecké platy, je hodna umiestenky na psychiatriu.
Rusko, iste, žiaden blázon nie je. Naopak, rastie z neho jeden z najzdatnejších politických debatérov. O tom svedčia aj kvázi logické argumenty, ktoré na podporu svojho návrhu vytiahol: Áno, koaličné strany už nedokážu efektívne riadiť krajinu; iste, sústreďujú sa na vlastné záujmy; je tiež pravda, že súčasná situácia politicky diskredituje reformné strany. Atď, atď. Áno, to všetko sedí, a predsa je celá táto agenda z jeho úst iba jedna veľká perfídnosť. Usvedčuje ho práve fakt, že niet sebamenšej šance, aby nápad prerazil. Proste si pán predseda ANO (podobne ako iní lídri) každý týždeň hľadá novú parketu, z ktorej môže tĺcť po hlave politických oponentov. Medzi nimi aj potenciálnych povolebných spojencov... Najdôležitejšie pre neho totiž je, že s SDKÚ a spol. zápasí ANO o tie isté voličské skupiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
