lyžovanie na nastávajúcich zimných olympijských hráčoch v Salt Lake City. Viac adeptov ani nebolo poruke, aby sa uchádzali o miestenku. Toto športové odvetvie je totiž tak trochu v závoze a všetka česť protagonistom, že sa dokážu šplhať k výšinám. Podľa výsledkov v doterajších pretekoch Svetového pohára je naším favoritom číslo jeden na popredné umiestnenie Bátory, reprezentačný kormidelník Ján Ilavský však očakáva, že príjemne prekvapiť by mohli aj zvyšní dvaja zverenci. Spomínaná trojica absolvovala v uplynulom období výcvikový tábor v rakúskom Tauplitzi, kde ladila formu na vrchol sezóny a celého štvorročného cyklu. V nadmorskej výške 1650 metrov Slováci kuli plány, trénovali viacfázovo. Štátny lodivod zvolil taký plán prípravy, aby zaťaženie kulminovalo práve v dňoch, keď naši budú v akcii v Amerike. Navyše dni mali rozdelené na dve polovice. V jednej dostala prednosť klasická technika lyžovania, v druhej voľný štýl. Okrem toho každý zo zverencov si vyžadoval individuálny tréningový plán, čo súviselo s osobitnými potrebami a úľavami.
"Dostali sme dobre do tela, ale bolo to užitočné. Prišli sme si na svoje," poznamenal po návrate domov člen Strediska štátnej športovej reprezentácie ŠKP Štrbské Pleso Martin Bajčičák. On aj Bátory išli na sústredenie priamo z podujatia SP v Taliansku, vynechali preteky "sveťáku" v Novom Měste na Morave, Bukvajová pricestovala na Tauplitz neskôr. "Podmienky, pokiaľ ide o sneh, boli vynikajúce, príprava prebehla bez rušivých momentov. Pravdaže, nešlo o to naháňať kilometre a za každú cenu sa hnať za objemom. Na to slúži prípravné obdobie. Zamerali sme sa na intenzitu, som spokojný. Týždenne to vyšlo približne do 200 kilometrov. Dokopy sme na Tauplitzi sme strávili šestnásť dní." Martin prezradil, že práve tento výjazd za hranice bol vhodný aj pre psychické podkutie sa, naladenie na olympijskú nôtu. "V decembri som pociťoval nejakú preťaženosť, únavu organizmu. Zistil som, že meliem z posledného a práve uplynulý výcvikový tábor mi pomohol pozviechať sa, dať sa dokopy. Telo muselo nabrať vhodné impulzy a očividne som pookrial, zotavil sa. To je dobré znamenie pred blížiacim sa podujatím, na ktoré sa veľmi teším." Inak, väčšiu časť lyžiarskeho kempu absolvoval s Martinom aj jeho osobný tréner Ondrej Brúzik, ale v posledných dňoch pre zdravotné problémy chýbal, odcestoval domov.
Práve toto alpské stredisko je obľúbeným miestom pre slovenských bežcov na lyžiach. "Chodievame tam hlavne vtedy, keď u nás nie je sneh, často tu sa prvý raz zoznamujeme pred sezónou s bielou perinou. Je väčšia pravdepodobnosť, že tu skôr napadne sneh než u nás. Okrem toho teraz pred olympiádou sme mali jeden špeciálny motív navyše tunajšia nadmorská výška je približne rovnaká ako v Salt Lake City. To malo obrovský význam pre nás, je to dôležité z hľadiska adaptácie organizmu na podmienky, aké budú na olympijských tratiach. Okrem toho mali sme poruke pätnásť kilometrov naťahaných tratí, dalo sa na nich perfektne trénovať. A ešte by som spomenul jednu výhodu: príprava by mala byť vždy na okraji civilizácie, Aby človek nebol rozptyľovaný inými záležitosťami. Boli sme izolovaní, táto osada leží mimo ruchu to nám vyhovovalo."
Nie je bez zaujímavosti, že Bátory a Bajčičák sa pripravovali v sezóne prvý raz spolu. Inak každý ťahá osve svoje tréningové dávky. Popísalo i pohovorilo sa o tom dosť, ale skutočnosť je stále rovnaká. Hoci obaja borci nemali nikdy osobné problémy medzi sebou, predsa rôzne okolnosti tak chceli, že takéto prípady vzájomnej spolupráce sú skôr zriedkavé ako pravidelné. Možno je to i škoda, lebo ako sa vraví vo dvojici to ide lepšie."Niektoré tréningové jednotky sme zvládli spolu, potiahli sem sa navzájom. Bolo to fajn."
Na rozdiel od Bukvajovej, ktorá na splnenie kritérií oprávňujúcich na účasť na ZOH čakala do poslednej chvíle, Bátoryho nominácia bola bez diskusie a aj Bajčičákovi sa ľahšie dýchalo už pred tým, ako sa schvaľoval menoslov slovenskej výpravy. "Vlani som štyri razy splnil kritériá, potvrdil som ich sedemnástym miestom na pretekoch v Brusone. Takže obavy pri rozhodovaní, kto pocestuje a kto nie som nemal, hoci na začiatku sezóny moje výsledky neboli oslnivé. Ale i preto, lebo som úsilie smeroval k olympiáde. Našťastie sa mi vyhýbali zdravotné problémy, dúfam, že to tak zostane aj v nastávajúcich dňoch." Na otázku, čím si vysvetľuje niektoré neuspokojivé rezultáty, Martin len pokrčil plecami. "Keby som to sám vedel... Možno by som aj vedel povedať dajakú príčinu a pravda by bola niekde inde. Nie vždy to ide podľa predstáv." Martin preskočil aj blížiaci sa sviatok a naznačil, že po ZOH už nemá veľké plány. Keďže veľa bodov v SP nemá, zrejme zostávajúce podujatia seriálu vynechá. Iba ak by mu olympiáda mimoriadne vyšla, možno by korigoval plány. "Nie je vylúčené, že skúsim dlhé behy alebo oprobujem Európsky pohár, kde by som mohol siahať po popredných priečkach. Motivácia by na konci sezóny mala byť dostatočne zvýšená, vo "sveťáku" by som nechcel len vegetovať. Ak by sa mi nedarilo, ani psychike by to nepomohlo."
Po Nagane bude Salt Lake City pre Bajčičáka druhým olympijských športoviskom. Sústreďuje sa na tridsiatku voľne. Nezavrhuje však ani to, že nastúpi na pätnástku klasicky. "Vlani na predolympijskej próbe práve v dejisku olympiády som skončil siedmy v rámci pretekov Svetového pohára. Preto si to zrejme vyskúšam aj teraz. Tunajšia trať je svojím profilom a charakteristikou taká, čo mi vyhovuje a cítim, že by som sa mohol presadiť. Pravda, ak budem v optimálnej forme a pohode. Najväčšie predpoklady mám síce v skejte, ale ani klasika mi nie je cudzia. Tiež v minulosti som aj klasickým štýlom dosiahol niekoľko dobrých výsledkov, ako junior som bol na šampionáte sveta strieborný. Pritom som sa orientoval na korčuľovanie, takže je to dosť nevyspytateľné. Tridsiatka je moja doména, no bol by som rád, keby som prerazil aj v iných disciplínach. Rád by som obsadil kombinované preteky na desať kilometrov klasicky i voľne, no zápolenia idú dosť po sebe, takže to bude iste aj náročné na koncentráciu, kondíciu. Bude záležať priamo v Amerike na tom, ako sa budem cítiť." Škoda, že nielen ženy, ale ani muži nepostavia štafetu. Výsledky v sezóne neboli zlé. Lacko sa však zranil, Párička skončil s aktívnou činnosťou...Na túto skutočnosť upozornil aj Bajčičák, ktorý by si rád vyskúšal i preteky štafiet, ktoré majú špecifickú atmosféru.
Martin pred štyrmi rokmi pod piatimi kruhmi zaknihoval 28. miesto na 30 km klasicky, v pretekoch Gundersenovou metódou obsadil 38. priečku a päťdesiatku nedokončil. Dva razy sa pri jeho mene vo výsledkovej listine objavila osmička. Určite by nebol proti, keby toto číslo zostalo znovu, ale bez žiadneho iného pred ním... "Bodaj by to tak bolo," dodal pracovitý vyznavač bežiek, ktorý sa včera hotoval na olympijský sľub v Bratislave a dnes už bude sedieť v lietadle za more. Prvý štart by mal na olympijských športoviskách zvládnuť 9. februára, kedy je na programe tridsiatka voľne. "Už teraz na toto vystúpenie myslím a predstavujem si, aké to tam bude. je to veľká zodpovednosť, no som dosť skúsený, aby sa mi kolená neroztriasli. Len aby sme dobre namazali lyže a utrafili správny podklad na daný sneh. A potom už bude na mne, aby som vydal na trati všetko, čo vo mne je," zakončil prognózy Martin Bajčičák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
