porušovanie domovej slobody, vydieranie a výtržníctvo. To všetko sú trestné činy, za ktoré sa pred súdom zodpovedal štvorlístok Chlmčanov vo veku od 25 do 28 rokov. Pod niektoré sa podpísali spolu, pri ďalších išlo o sólo akcie.
Poďme však pekne po poriadku. Z časového hľadiska je najstarším skutkom jeden z tých, ktoré má na rováši Roland B., pretože sa ho dopustil ešte v júli 1997. Dve hodiny po polnoci, keď väčšina obyvateľov Kráľovského Chlmca spala, on ´makal´. Vyzeralo to akoby chcel uprostred noci umývať auto. Usilovne totiž oblieval vozidlo parkujúce pred domom č. 67 na Petofiho ulici. Nie však vodou, ale dvoma litrami benzínu, ktorý nakoniec zapálil... Odviedol perfektnú robotu, z auta zostal len obhorený vrak a jeho majiteľovi vznikla škoda 180 000 korún. "Zapálil som ho, ale urobil som to len preto, že ma o to žiadal Pavol M. Naliehal na mňa dovtedy, kým som to neurobil," bránil sa pred samosudcom Okresného súdu v Trebišove, obžalovaný.
Nepoprel ani to, že v novembri 1997 si kúpil po domácky vyrobenú strelnú zbraň. Išlo o brokovnicu, kalibru 20, bez výrobného čísla, ktorú prechovával doma bez povolenia až do apríla 1999… "Kúpil som si ju od neznámeho muža v Košiciach. Potreboval som ju preto, aby som mohol chrániť seba a moju rodinu pred Muszkovcami, ktorí sa mi vyhrážali," uviedol na margo nedovoleného ozbrojovania.
On, i kumpáni, s ktorými sa viezol v páchaní ďalšej trestnej činnosti, najradšej pracovali pod rúškom noci. O tom, čo sa dialo 16. apríla 1999 na benzínovom čerpadle v Kráľovskom Chlmci, hovorí Peter H.: "Prišiel som tam autom okolo 1.30 hod. Len čo som zastavil, podišiel k autu muž, ktorého som nepoznal a autoratívne sa ma opýtal, či som ochotný odviezť jeho partiu na diskotéku do Trebišova. Povedal som že nie a on mi na to vytiahol cez otvorené okienko zo spínacej skrinky kľúče a odišiel. Požiadal som Andreja J., ktorý sa s ním poznal, aby šiel za ním. Vrátenie kľúčov nevybavil. Neskôr prišiel ten muž, čo ich vzal - Štefan C., spolu s Rolandom B. a Milanom P. Zaujímali sa o to, či mám vypité..."
Svedok zdôraznil, že povedal áno, ale len preto, lebo ich nechcel nikam viezť. Partii mužov to však neprekážalo, Roland si sadol za volant, Štefan vedľa neho a zvyšok sa usadil na zadnom sedadle. Peter H. nemal na výber, prisadol si k nim, pretože mal strach, čo sa stane s autom, ktoré patrilo jeho mame. Myslel si, že ide o mužov z obávanej skupiny Petra Muszku, o a že bude musieť vyhovieť ich požiadavkám.
Svedok netušil, čo má partia nočných vtáčikov za lubom. Ich prvou zastávkou bol Veľký Horeš. Pred hostincom, ktorý bol zatvorený, prikázali jemu a Jozefovi A. vystúpiť a čakať, kým sa vrátia. Roland, Štefan a Milan boli preč len asi 20 minút. To im však stačilo na to, aby po rozbití okienka, vnikli do domu Daniela G. Ušli bez toho, aby niečo ukradli, pretože ich vyrušil domáci. Nemienili však odísť s prázdnymi rukami a tak "prešacovali" vo dvore stojace auto, z ktorého vymontovali rádioprehrávač a odniesli si ho spolu koženou náprasnou taškou, v ktorej boli osobné doklady…
Po vyzdvihnutí čakajúcej dvojice sa vrátili do Kráľovského Chlmca, kde vyložili Jozefa A. a vydali sa na cestu do Košíc. Predtým však ešte stihli ukradlnúť z Formana odstaveného pred AZ Marketom, ďalší rádioprehrávač. O tom však Peter H. nevedel. "Auto riadil po celý čas Roland B. V Košiciach sme jazdili hore-dole, chodili za svojimi známymi a priateľmi. Nakoniec mi nadránom dovolili zo železničnej stanice zatelefonovať rodičom, že sa onedlho vrátim domov, že je všetko v poriadku… Na spiatočnej ceste nás zastavili a potom aj zadržali policajti," vypovedal Peter H. Dodal, že mu nik nebránil opustiť auto, ale zostal v ňom, lebo mal obavu, čo s ním urobia...
Roland B., Milan P. a ich ďalší komplic Oskar H., sa v novembri 1999 vlámali do predajne AZ Mix v Kráľovskom Chlmci a odniesli si odtiaľ cigarety za vyše 13 tisíc korún. Oskár mal aj ďalší, ibaže nevydarený pokus vlámania do potravín, ale vyrušil ho zvuk prichádzajúcich áut a preto radšej zdúchol. V tom čase sa mu lepila smola na päty. V súvislosti s trestným stíhaním za krádež cigariet, sa ho Roland snažil presvedčiť, aby zmenil výpoveď v jeho prospech. Najprv slovne, neskôr päsťam a kopancami. Neuspel.
Mladí muži, zainteresovaní do jednotlivých skutkov, sa nevedeli zmestiť do kože. Svedčí o tom aj incident z mája lanského roka, v ktorom exceloval Štefan C. "Postavil sa mi do cesty, a keď som zastavil auto, vytiahol ma z neho von. Udrel ma a keď som spadol, kopal do mňa, pristúpil mi krk nohou a vyhrážal sa, že ma zabije nožom, ktorý má pri sebe," uviedol Imrich D., ktorého Štefan bezdôvodne napadol.
Okresný súd v Trebišove uznal obžalovaných vinnými z uvedených trestných činov a uložil im nasledovné tresty: Rolandovi D. dva roky a tiež samostatný súhrnný trest 30 mesiacov, Štefanovi C. 16 mesiacov, Milanovi P. 22 mesiacov a Oskarovi H. 10 mesiacov. Súd dospel k záveru, že na ich prevýchovu je potrebné uloženie nepodmienečných trestov. Všetci už totiž boli trestne stíhaní, ale vymerané tresty nesplnili výchovný účel. Obžalovaní sa proti verdiktu odvolali. "Sú to vymyslené veci, a ja kvôli tomu sedím už dva roky vo väzbe," vyhlásil pred senátom Krajského súdu v Košiciach Roland B. "Mám ísť do basy za to, čo som neurobil?" položil rečnícku otázku Milan P. Odvolací súd však napadnutý verdikt spečatil, vychádzal pritom z dôkazov, a tie svedčili o ich vine.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
