krmelcov, alebo na takzvané kŕmne miesta, aby vysoká zver nehladovala. Odtiaľ im však nevedno kam mizne.
Nemenovaný pracovník Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u hovorí, že po krmivo si chodia najčastejšie Rómovia, respektíve sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Berú všetko. Od starých zemiakov, jadrové krmivo cez melasu a seno. "Predpokladám, že chovajú doma nejaké domáce zvieratá," dodáva náš zdroj. Zlodeji sú však pohodlní. Vyberajú iba tie miesta, kde je dobrá prístupová cesta.
"Vybrakované" krmelce sú však skôr sporadickou záležitosťou. Zlodeji totiž nevedia, kedy bude miesto plné potravy. Nájsť a usvedčiť páchateľov je takmer nemožné. "Aj keď v sneh sa dajú pomerne dobre sledovať stopy, tie vás dovedú k najbližšej ceste a stopu strácate," hovorí pracovník ŠL TANAP.
Cyril Martinko z Urbariátu Spišský Štiavnik hovorí, že túto zimu im zlodeji už dvakrát "vybielili" senník, ktorý slúži ako sklad zásob pre zver. "K senníku je pomerne ľahký prístup. Hocikto môže prísť s vozom a naložiť si sena, koľko potrebuje. Nedávno sme ho naplnili a o dva dni bol prázdny," sucho konštatuje urbárnik.
Poľovníci sa proti podobným praktikám snažia brániť. Nikdy nesypú na kŕmne miesta veľa potravy naraz. Aj kŕmnu repu radšej posekajú na rezky. Stáva sa však, že aj z hromady si ľudia povyberajú to, čo sa im hodí. Dokonca aj hnilé ovocie, či zeleninu. Nebezpečie hrozí však aj z iné strany. Známy je prípad z Podbanského, kde v roku 1999 počas noci zhoreli štyri krmelce a o ďalší týždeň aj niekoľko posedov. Podľa pracovníkov TANAP-u požiar bol založený úmyselne.
Autor: olo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
