pripomenie svoje štyridsiate narodeniny. Tento rodák z Pušoviec prvýkrát nakukol do ozajstného futbalového kolotoča ešte ako dorastenec v Tatrane Prešov, potom síce zamieril na vojenčinu do Dukly Stříbro, no už onedlho si ho v rodnej obci vyhliadol známy "šíber" Belo Malaga. Tento trénersky viťúz ho priviedol do Trebišova, kde Cyril Migaš ostal až do ukončenia aktívnej hráčskej kariéry. Bez futbalu dlho neostal a pomaly začal privoniavať k trénerskemu remeslu. Na jeho prácu dodnes v dobrom spomínajú vo Vojčiciach, Sčovciach, ale i v rodných Pušovciach. V súčasnosti je vo funkcii šéftrenéra mládeže v Slavoji Trebišov.

Pán Migaš, čože je to štyridsiatka?

"Uf, ťažko povedať. Predovšetkým je to akýsi životný prelom, dôležitý moment v živote človeka."

Čo najkrajšie vás počas životnej púte postretlo?

"Tých okamihov či udalostí bolo viac. Najkrajším momentom iste bolo narodenie mojich dvoch dcér, ale môj život však bol popretkávaný hlavne futbalom."

Predpokladáme, že sa pri dnešnej oslave bude debatovať hlavne o ňom.

"Správne. Takmer vždy sa diskusia upiera smerom k futbalu, nuž ani moja oslava zrejme nebude výnimkou. Najprv však plánujem stretnutie s rodinou a až potom príde na rád spomínaná oslava s priateľmi."

Keď už sme začali bilancovať vaše životné úspechy, nedá nám, aby sme nenačreli ani vašu futbalovú kariéru. Na ktoré obdobie v nej si najradšej spomínate?

"Celkom iste to boli časy, keď sme v Trebišove hrávali druhú celoslovenskú ligu. Bol to vrchol mojej kariéry. Veľmi krásne spomienky mám však aj na pôsobenie v mojej rodnej obci, zvlášť, keď si ma práve tam vyhliadol uznávaný Belo Malaga. Rovnako úspešné boli aj roky v doraste Tatrana Prešov. Na všetky svoje pôsobiská spomínam len v tom najlepšom."

Aj na dve predošlé v Trebišove, odkiaľ ste v minulosti museli dvakrát odísť a kde ste sa aj napriek tomu trikrát vrátili?

"Aj na to. Čo bolo, bolo. Zabudol som na to a teraz sa snažím myslieť dopredu, spomienkami sa nezaťažujem. Naučil som sa myslieť hlavne na pozitívne veci, lebo v živote sa pomstychtivosťou nikam nedopracujete."

Spomínali ste budúcnosť, tá vaša je spätá s trénerskou činnosťou. Hovorí sa o vás, že ste "postupový" tréner, hlavne v Sečovciach a Vojčiciach na to doteraz spomínajú. Súhlasíte s týmto názorom?

"Možnože som mal doteraz šťastie na dobré kluby, hráčov či funkcionárov. Mal som zrejme dobrú trénersku kartu, vďaka ktorej sa mi darilo byť úspešným. Verím, že šťastenu neurazím a že si mi bude aj v mojej terajšej funkcii dariť."

Aké v nej máte ambície?

"Z pozície šéftrénera mládeže v Slavoji Trebišov verím, že vychováme súcich futbalistov, z ktorých by sa aspoň niektorí uchytili v reprezentácii. Momentálne národné farby oblieka iba náš odchovanec Marek Čech, no boli by sme radi, keby mal čo najviac nasledovníkov. Taktiež si želám, aby si naše mládežnícke tímy zachovali prvoligovú účasť čo najdlhšie, nuž a v osobnom živote si želám predovšetkým zdravie pre seba a pre svoju rodinu."

Práve výchova mladých futbalových adeptov a ich neskoršie úspechy sú pre vás zrejme najkrajšou satisfakciou, však?

"Samozrejme, veď ani vás by nebavila práca, keby ste z nej nemali radosť. V doraste i medzi žiakmi máme viacero šikovných chlapcov, z ktorých môžu časom vyrásť kvalitní futbalisti a keď nie to, tak nech sú to aspoň dobrí a slušní ľudia. Všetko bude záležať len na nich."

Čo vám dnes hlavou preblesne pri slávnostnom prípitku?

"Snáď si budem priať hlavne zdravie, lebo od neho sa odvíja celý náš život. Takisto dôležitá je aj rodinná pohoda, pretože vďaka nej sa dá veľa dosiahnuť."

A pre trebišovský futbal nič?

"Ale áno, želám mu skorý návrat na miesta, ktoré mu právom patria, teda návrat do druhej ligy. Teraz je však prvoradá treťoligová záchrana, nuž nech sa nám darí."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.