pochovať za živa, alebo sa rozhodnú pre skok smrti. Pretože založenie novej strany osem mesiacov pred voľbami omnoho viac nesľubuje. (Na Schusterov kúsok spred štyroch rokov, keď práve vznikala SOP, im chýba Markíza...)
Zdá sa, že v kruhu okolo Petra Weissa zrejú zajačie úmysly. Ak zostanú v SDĽ, záhuba je skoro istá; politické prežitie zaručuje iba voliteľné miesto na parlamentnej kandidátke, ktoré je pre nich pri dnešnej konštelácii síl v SDĽ nedostupné. Nevraviac o preferenciách, ktoré v tejto chvíli avizujú nevoliteľnosť celej kandidátky SDĽ. Niet už pritom ani času čakať na vnútrostranícky prevrat proti Koncošovi, ktorý by azda mohlo spustiť ďalšie ubúdanie percent. Nedávne vyhlásenie regionálnej štruktúry v Trnave síce žiada vyvodzovanie zodpovednosti voči súčasnému vedeniu za "kauzu Schmögnerová", je to však hlas volajúci na púšti. Drvivá väčšina okresov poprave ministerky iba tíško prizerala.
Ak si Weiss v pondelok trúfol vyhlásiť, že "JE NEVYHNUTNÉ PONÚKNUŤ ĽAVICOVÚ ALTERNATÍVU, ktorá by bola príťažlivá a mala by čo ponúknuť aj mladým ľuďom", signalizuje to už skoro pevné rozhodnutie. Podobne sa dajú čítať aj výroky Schmögnerovej. Smerodajný pre krok, ktorý ak urobia, možno ohlásia už v najbližších hodinách, bude ale postoj s nimi sympatizujúcich straníckych štruktúr. Pre radových členov je totiž čosi iného odhlasovať Weissovi či Ftáčnikovi podporu na zjazd, a čosi iného odísť s nimi do celkom novej skutočnosti. Hovoríme totiž väčšinou o členoch, ktorí v žiadnej inej strane ako SDĽ nikdy neboli, vrátane časov, keď sa ešte volala KSS... Bez početnejšieho okamžitého členstva a ako-tak spojazditeľných štruktúr sú však štartovné vyhliadky naozaj bezútešné...
Pokiaľ Weiss so Schmögnerovou SDĽ roztrhnú, musia rátať aj s bezprostrednými dopadmi na stabilitu koalície. Predseda Koncoš môže okamžite otvoriť otázku ministerskej pozície Milana Ftáčnika, ba aj Jozefa Stanka, ak sa ten k disidentom prihlási. Pokiaľ pád Ftáčnika by naozaj nikomu neublížil a najmenej školstvu, zotrvanie Stanka vo funkcii, ktorý sa jednoznačne osvedčil a patrí k tomu najlepšiemu v Dzurindovej vláde, je pred summitom NATO nutnosť doslova strategická. To ale Koncoša dnes zaujíma najmenej a pri pohľade na súčasné aktivity SDĽ - zmena privatizácie SPP, tlak na Haracha a Mikloša - je to variant pravdepodobný (a legitímny podľa koaličnej zmluvy). Znamenal by ale doslova personálnu demoláciu vlády. A fakticky, vzhľadom na pokročilý predvolebný čas, už nemožnosť dať ju dokopy. Veď platnosť samotnej koaličnej zmluvy končí 31. marca.
Také zápletky asi Weiss nebude chcieť riskovať. Takže je reálna i alternatíva, že všetci "reformisti" z SDĽ neodídu. Tomu nasvedčuje i hlboké mlčanie Ftáčnika so Stankom, i včerajšie komentáre Ladislava Orosza na tému zjednotenia ľavice, v ktorých sa vyjadruje o budúcnosti ako podpredseda SDĽ, akoby sa nechumelilo. Orosz sa napokon ani nemá prečo starať o svoju politickú budúcnosť, keďže je v súťaži o jedno z troch nových miest ústavných sudcov. Svoje sympatie Schmögnerovej síce prejavil, keby ale teraz šiel do ostrého konfliktu s rodnou stranou, ohrozil by svoje šance na zvolenie v NR SR. Situácia Weissa so Schmögnerovou bude však v okyptenej zostave naozaj zložitá, veď keby šli do dobrodružstva sami, bez ďalších výrazných osobností niekdajšej "platformy za modernú socialistickú stranu", ich volebné vyhliadky sa ešte väčšmi minimalizujú.
Tak či inak, v SDĽ sa schyľuje k rozuzleniu, ktoré bude kopírovať už tradičné šablóny, ako ich v tomto volebnom období predkreslili v KDH, DS a SNS. Napriek oprávneným výhradám k "reformnosti" či "ľavicovej modernosti" tejto skupiny, je zrejmé, že predstavuje dnes jediný zárodok štandardnej sociálnej demokracie na Slovensku. Tým nie sú ani trosky SDSS, ani zhluk oportunistov a kariéristov okolo Hamžíka, ani postkomunisti na čele s Koncošom. A nič slušného, okrem plných gatí strachu o osobné kariéry, nepozerá ani z nových iniciatív, ktoré sledujú predvolebné spájanie týchto podpalubných subjektov. Pod optikou faktu, že nejaká normálna ľavica v krajine byť musí (hoci účel nevidíme), je osamostatnenie Weissovej platformy dokonca aj dlhodobo žiaduce. Slovensku naozaj máločo chýba väčšmi, ako štandardná politická scéna. Je navýsosť smutné, že ešte 12 rokov po prevrate sú jej garanciou na ľavoboku do nohy bývalí komunisti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
