a zimnej údržby na mestské časti, uplynul rok. Hoci pôvodne mali mestské časti dostať spolu z novými povinnosťami aj finančné prostriedky, realita je dnes taká, že musia látať cesty a udržiavať osvetlenie ako tak pri živote z vlastných rozpočtov.
"Z mesta nám uplynulý rok neprišli žiadne peniaze. Naviac rovnako ako musia byť na svadbu dvaja, aj na presunutie povinností z mesta na mestské časti spolu s majetkom (osvetlenie, cesty III. a IV. triedy) musí byť zmluva medzi dvoma subjektami. Tým, ktorý majetok zveruje a tým, ktorý ho prijíma. K podpisom zmluvy nedošlo, takže mne ako štatutárovi nemôže niekto nariadiť, že mám robiť niečo, čo mi neukladá zákon, ale len štatút, ktorý je nižšou právnou normou. Bez zmlúv a finančných zdrojov, ktoré mesto do dnešného dňa nezaistilo, nie je platnosť štatútu realizovateľná," vysvetľuje starosta MČ Nad Jazerom Ján Jakubčiak.
Pôvodné prísľuby radnice, že mestské časti dostanú prostriedky z balíka financií, ktoré mesto chcelo získať z bohatých priemyselných mestských častí ako sú Šaca a Džungľa, sa nedodržali. Džungľa sa rozhodla, že dobrovoľne mestu neodovzdá časť z daní z nehnuteľností a 40 miliónov korún od ústretovej Šace mesto posiela dopravnému podniku.
"Veľká zadĺženosť mesta komplikuje a sťažuje aj vývoj našej mestskej časti. Z príjmom 18 miliónov korún prakticky zabezpečujeme celý chod mestskej časti. Pritom mesto dostáva od štátu zhruba 1350 Sk na obyvateľa ročne z príjmov z daní fyzických a právnických osôb. Jazero má 26 tisíc obyvateľov, čiže mesto za nich dostáva 35 miliónov. Tie však nejdú do rozvoja a skvalitnenia života, ale rovno do bánk." Podľa starostu mali Jazerčania pred štyrmi rokmi svietiteľnosť 98 percentnú, teraz im z 1300 svietidiel nesvieti okolo 300. "Jedna výbojka dnes stojí 500 až 1000 korún, takže sa snažíme z nášho rozpočtu látať a plátať v rámci svojich možností," hovorí Jakubčiak.
Prioritami mestskej časti na tento rok bude teda aspoň minimálna údržba osvetlenia, na ktorú vynaložia z miestneho rozpočtu 500 tisíc korún. Rovnako sa budú snažiť opraviť všetky výtlky na cestách po zime, aj keď mnohé komunikácie by si žiadali väčšie investície a generálne opravy.
Starostovi Jakubčiakovi sa nepáči, a ani zaň nehlasoval, ani nariadenie o nakladaní a poplatkoch za odpady. Je presvedčený, že keby mohli zber, odvoz a likvidáciu odpadov zabezpečovať jednotlivé mestské časti, občania by platili minimálne o stovku menej. "Vedenie mesta vytvorilo monopol pre firmu Kosit, s ktorou uzavrelo zmluvu na všetky činností súvisiace s odpadom. Darmo, že by to niektoré súkromné firme vedeli robiť aj lacnejšie, súťaž sa nekonala. Možno by sa to dalo napadnúť aj na protimonopolnom úrade."
Jazerčanom sa konečne rysuje, že za symbolickú cenu dostanú od štátu prostredníctvom okresného úradu budovu bývalej materskej škôlky na Poludníkovej ulici. Teraz sa uzatvára druhé kolo ponukového konania a keď sa nenájde záujemca, mali by ju získať. "Úrad mestskej časti sídli v prenajatých priestoroch Mlynu, a.s., takže by sme sa tohto roku mohli presťahovať do svojho. Na rekonštrukciu, ktorá si vyžiada približne 8 miliónov korún by sme si vzali úver z banky," vysvetľuje Jakubčiak.
Jazerčania už na úver pred niekoľkými rokmi odkúpili od mesta OC Ural, pretože sa obávali, že ak by ho mesto dopredalo súkromníkovi, skončila by vtamojších priestoroch knižnica i kultúrne stredisko. Sedemmiliónový úver vrátane 19,5 percentných úrokov už mestská časť PKB Košice do haliera vyplatila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
