viacnásobný český hokejový majster položilo čosi na lopatky. A stalo sa. Peniaze boli tým "zradcom", ktorý zarmútil nielen fanúšikov, ale i viacerých hokejistov. Z klubu odišlo už sedemnásť hráčov počas tejto sezóny, či po nej. Na sklonku minulého roka a začiatku tohto napríklad aj traja slovenskí borci (Martin Štrbák, Ľubomír Vaic, Roman Stantien). Rodák zo Spišskej Novej Vsi, ktorý neskôr pôsobil aj v Košiciach, Ľubomír Vaic (na fotografii vľavo), má skúsenosti so zahraničnými klubmi. Istý čas bol v zámorskom Vancouveri, ale keď nevidel perspektívu trvalejšieho presadenia sa v NHL, vrátil sa do Európy. V minulej sezóne si užil však i dosť smoly, lebo v Eisbärene Berlín sa zranil a musel podstúpiť operáciu ramena. V tomto ročníku sa ale dostal do formy, čoho dôkazom bolo, že rady Vsetínčanov opúšťal ako druhý najproduktívnejší hráč s desiatimi gólmi a osemnástimi asistenciami. Tieto zápisy nazbieral v 34 dueloch českej extraligy. Oprávnene trénerJan Neliba nariekal, keď sa dopočul, že Ľubo si balí veci a odchádza do Fínska. Prišiel o kľúčového útočníka, ktorý nielen zakončoval, ale hlavne bol nesmierne užitočný v nátlakovom štýle hry. Nedalo sa však nič robiť. Teraz tento východniar patrí do enklávy Slovákov v Škandinávii. Veď v krajine tisícich jazier je už niekoľko krajanov (Hreus, Lipiansky, Ivan Majeský, donedávna aj Stano Jasečko a Ján Kobezda). Ako si zvyká na tunajšie podmienky a či sa mu hokejovo naďalej darí v tíme SaiPa, to boli hlavné témy, ktoré sme mu predostreli.

Vaic riekol, že je spokojný, hoci dosiaľ odohral iba osem zápasov a nechcel hodnotiť zoširoka svoje terajšie pôsobenie. Pravda však je i taká, že háji farby tímu, ktorý uzatvára tabuľku najvyššej fínskej súťaže. "Z elity sa nevypadáva, takže nevládne žiadna nervozita." Inak, prezentoval sa už aj ziskom ceny fair play v zápase proti Lahti (podľa neho tento duel mu najlepšie vyšiel i herne, vyrovnával v ňom na 2:2). "Toto ocenenie získava v každom stretnutí niektorý z aktérov. Presné kritériá na určenie držiteľa ocenenia však ešte nepoznám. Zrejme ide o to nielen nezískať žiadne trestné minúty, ale celkove na ľade pôsobiť ako džentlmen. Dostal som obraz, celkom pekný," pochválil sa slovenský hokejista a dodal, že vo fínskej lige je zvyklom v každom súboji vyhlasovať aj tri hviezdy. Nedalo nám, aby sme ešte nepátrali po tom, prečo sa vlastne tento Spišiak ocitol na severe Európy. "Kluby z Fínska mali záujem o moje služby už skôr. Tuším kontaktovali môjho agenta pred Vianocami. V hre boli dvaja záujemcovia. Nakoniec sa to skončilo tak, že ma vykúpili zo Vsetína do konca ročníka. V tíme som bol so všetkým spokojný, akurát ma kvárila finančná neistota. Kvôli tomu som aj prijal ponuku. Klub mi dlhuje nejaké peniaze, do konca januára by mi to mali vyplatiť, tak sme sa dohodli s funkcionármi."

Tento vrtký útočník sa dosiaľ prezentoval jedným gólom a jednou asistenciou. V nahustenom programe, ktorý ho čaká do olympijskej prestávky 10. februára, je ale predpoklad, že si štatistiku ešte vylepší. "Doma sa však neukážem, až po sezóne." Pravdaže, Vaic bol doteraz často v kontakte so Stanom Jasečkom, svojím rodákom, ktorý obliekal dres Pori. Zaujímalo nás, či naozaj odchádza do Švédska? "Nuž, neviem, či je to dotiahnuté do konca. Naposledy som bol s ním v kontakte predvčerom. Od môjho príchodu sme boli dosť často v telefonickom spojení. Zvláštny pocit ma premkol, keď sme nastúpili proti sebe. Takáto situácia, že sme boli znovu rivali, sa vyskytla po mnohých rokoch. Pamätám si, že keď som bol ešte v Spišskej Novej Vsi a Stano v Košiciach, tak sme hrali proti sebe."

Hoci v tunajších kluboch môžu angažovať päť cudzincov, SaiPa má iba troch okrem Vaica ešte dvoch Čechov: Machuldu, ktorý však išiel na hosťovanie do Jokeritu, a v bránke je poruke Duba. Slovenský zástupca priznal, že nemal žiadne problémy so zvyknutím si na iný štýl hokeja. "Hrá sa tu rýchlejšie, dôraznejšie, tvrdšie než v Čechách. Veď nie nadarmo hovoria odborníci, že táto súťaž je po NHL najkvalitnejšia na svete. Na moje prekvapenie nie je toľko nečistých zákrokov. Od tejto sezóny pískajú totiž každý duel dvaja hlavní rozhodcovia a tí trestajú každý faul. Preto sa nevyskytuje toľko zákerností. Na druhej strane technika je trošku v úzadí, do popredia sa dostáva priamočiarosť akcií, ťah na bránku. Na českej scéne to bolo iné, dôraz sa kládol viac na defenzívu." Vaic s úsmevom pripomenul, že keď skončí aktívnu činnosť, bude môcť povedať, že okúsil všetky štýly hokeja. A to ešte ani zďaleka nedosiahol všetko, po čom túži. "Rozširujem si prehľad, aspoň viem, ako sa kde hrá. Či už v zámorí alebo v Európe."

Hoci Lappeenranta uzatvára pelotón, v tíme je pohoda, žiadne stresy. "Tréner nekladie dôraz na to, aby sme iba vyhrávali. Skôr mu ide o testovanie hráčov, skúšame rôzne varianty. Pre zaujímavosť po tom, čo som prišiel, vyhodili lodivoda. Jeho nástupcom sa stal predošlý asistent, ktorý bude dirigovať zo striedačky aj v budúcom ročníku. A tak si pripravuje pôdu na ďalšie zápolenia." Toto mužstvo točí štyri alebo tri formácie v závislosti od vývoja zápasu. Vaic sa objavuje v druhom útočnom trojzáprahu, ktorý sa dostáva na ľad v presilovkách i v oslabení. "V stretnutí som v akcii približne 18-20 minút, čo je o čosi menej než vo Vsetíne."

Mesto, ktoré sa stalo jeho prechodným bydliskom, má asi 60-tisíc obyvateľov, nachádza sa kúsoček od hraníc s Ruskom, od hlavného mesta Helsínk je to zhruba 220 kilometrov. "Vzdialenosti medzi dejiskami meraní síl nie sú také veľké, že by mi to prekážalo." Náš zástupca dostal byt, zatiaľ ho však obýva iba sám. "Fínska kuchyňa je zaujímavá, pestrá, ale mne chýbajú slovenské jedlá..." Vo voľnom čase ide na výlet, bol v Helsinkách, pochvaľuje si nádhernú prírodu, ale posťažoval sa na značnú zimu. "Je tu krásne, ale studeno. Momentálne je tu mínus sedem, ale už som zažil aj mínus dvadsaťsedem stupňov. No na štadiónoch je oveľa útulnejšie než trebárs na Slovensku."

Vaic ešte nenastúpil proti všetkým rivalom, ale všimol si vyrovnanosť súťaže, hoci vedúca Tappara má už väčší odstup. "Je to aj vec šťastia, líder nedrví každého, ale je naozaj kvalitný. Z legionárov odvádzajú dobré služby českí aktéri, o Slovákoch sa nepíše a nehovorí až toľko. V každom prípade úroveň súťaže je naozaj vysoká. Nemám však toľko skúseností, aby som pustil do podrobnejšej analýzy, v čom to je. Určite je sympatické to, že nikto neopúšťa prvú ligu. Zamyslel som sa nad tým, či by to bolo vhodné urobiť napríklad u nás. Lenže čo ak ekonomicky slabšie kluby by predávali hráčov a boli by len do počtu..." Lappeenranta inkasuje pomerne dosť gólov. "K dispozícii sú dvaja mladí gólmani, ktorí majú len 20, respektíve 21 rokov. Možno je to i tým, že nemajú skúsenosti, hoci sú výborní. Celkove doplácame aj na menšiu odolnosť v zadných radoch. Mojou úlohou je pôsobiť nátlakovo, ofenzívne, čakám na brejkové situácie. Všetky činnosti sa dejú v tempe, častejšie sa strieľa na bránku." Štadión, na ktorom hrá domáce stretnutia SaiPa, má kapacitu do 5000 miest, zvykne sa zaplniť z dvoch tretín. Mimochodom, v týždni sú stretnutia večer o 18.30 hodine, cez víkend o 16. hod. "Neskorší začiatok je spôsobený tým, aby mali fanúšikovia po návrate zo zamestnania dosť času na to, aby sa vybrali na hokej."

Dotkli sme sa aj skutočnosti, že Ľubomír Vaic sa neobjavil v nominácii na zimné olympijské hry, hoci na základe referencií v uplynulom období bol predpoklad, že by mal kandidovať na letenku. "Veril som v to, že by som mohol figurovať aspoň v širšom výbere. Zrejme ale tréner Filc sa spoľahol na svojich hráčov...Naposledy som reprezentoval na Nemeckom pohári. Ťažko povedať, či som ho tam nepresvedčil, kormidelník tvrdil, že táto akcia nebola rozhodujúca, zaujímala ho výkonnosť v dlhšom časovom úseku. Mrzí ma to, ale nesmiem na to myslieť. Vo Fínsku som si prišiel na svoje a keď bude možnosť, aby som tu zostal, určite nebudem váhať s predĺžením angažmán," dodal náš hráč, ktorý ukončí zápolenia v Škandinávii 17. marca za predpokladu, že SaiPa sa nedostane do play off.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.