zariadenia. Vedúca Katarína Kurimská pracuje v Dome humanity od jeho vzniku. "Situácia sa postupne mení k lepšiemu, aj keď je to pomalý proces. Staráme sa o 11 detí s denným pobytom a 9 s týždenným pobytom. Všetky sú telesne či mentálne postihnuté. Ide nám o to, aby sme pomohli im i rodičom. Tých odbremeníme, pretože sa môžu zapojiť do pracovného procesu. Ich ratolestiam sa u nás venujeme tak, ako by to rodičia možno popri iných povinnostiach nezvládli. Výhodou je, že sa nenaruší priama citová väzba. Deti chodia rovnako rady domov i do nášho zariadenia," povedala K. Kurimská.

Po raňajkách mávajú deti v Dome humanity rehabilitáciu, následne individuálne či kolektívne vzdelávanie. Niektoré deti sú schopné zaškolenia do základnej školy. K nim chodí dvakrát do týždňa učiteľka. Raz za týždeň u postihnutých detí od 3 do 18 rokov rozvíjajú hudobné a výtvarné cítenie. Pracujú s farbami, kožou, drevom, moduritom, plastelínou. Cieľom je rozvíjať a zlepšovať jemnú motoriku. "Každé dieťa je iné. Závisí to od stupňa postihnutia. Väčšina detí prekonala detskú mozgovú obrnu. Miera funkčnej poruchy je niekedy až 100-percentná," vysvetlila K. Kurimská.

Na oslavu desiateho výročia pozvala riaditeľka územného spolku SČK Magdaléna Hegedüšová ľudí, ktorí stáli pri zrode Domu humanity. "Nechýbali predstavitelia mesta, lekári, zástupcovia firiem a živnostníci, ktorí pravidelne prispievajú na chod zariadenia a podporujú tak jeho činnosť. V roku 1992 sme sa pustili na neprebádanú cestu. Hoci na okresnom úrade nás presviedčali o tom, že by bolo lepšie fungovať ako štátna organizácia, rozhodli sme sa stať prvým neštátnym subjektom," uviedla M. Hegedüšová.

Autor: jk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.