komunálneho odpadu. Košická radnica trvá na tom aj napriek stanovisku štátneho dozoru, podľa ktorého je Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice o poplatkoch za odpady v rozpore so Zákonom o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

Občania sú podľa nariadenia povinní do konca januára odovzdať vyplnený formulár, v ktorom úradníci vyžadujú okrem iných údajov aj rodné číslo a právny vzťah k nehnuteľnosti. Práve tie sú podľa Splnomocnenca pre ochranu osobných údajov v informačných systémoch v rozpore so zákonom.

Ako sme už písali, vedenie mesta je presvedčené, že zákon neporušilo, a tak 18. januára požiadalo o stanovisko Krajskú prokuratúru v Košiciach. Tá odoslala žiadosť Generálnej prokuratúre SR v Bratislave. Keďže úrad splnomocnenca, ktorého sa týka, je ústredným orgánom, krajskému prokurátor neprislúcha o veci rozhodovať.

Podľa vyjadrenia kompetentných pracovníkov generálnej prokuratúry žiadosť košickej radnice dostali len v utorok, v ten istý deň ju pridelili referentovi. "Pán primátor má zrejme zlých právnikov, keď nevedia, na koho sa obrátiť," komentoval krkolomnú cestu materiálu jeden z jej pracovníkov. Občania sa dozvedia výsledok v zákonnej lehote, ale až po poslednom termíne odovzdania formulárov.

Rovnaký zákon porušila aj bratislavská samospráva. Primátor Jozef Moravčík po rokovaní so splnomocnencom pre ochranu osobných údajov celú akciu zastavil, čím sa obyvateľom hlavného mesta nepriamo ospravedlnil. Mestské zastupiteľstvo by malo začiatkom februára schváliť zmenu v požadovaných údajoch. Vo formulári bude namiesto rodného čísla, ktoré sa dá zneužiť, len dátum narodenia.

Košický primátor Zdenko Trebuľa nemieni ustúpiť. Vedenie mesta trvá na pôvodnom stanovisku: "Všeobecne záväzné nariadenie platí, kým sa prokuratúra nevyjadrí. Stanovisko splnomocnenca pre ochranu osobných údajov má len charakter odporúčania, nemá teda právnu váhu," povedala včera hovorkyňa magistrátu Zuzana Bobrikova.

Zmätení Košičania podávajú sporné priznania naďalej. Podľa informácií z magistrátu mesta do včerajška zozbierali úradníci približne 62 000 formulárov od fyzických a právnických osôb, čo je viac ako polovica z predpokladaného počtu.

A čo keď občan vzhľadom na neprehľadnú situáciu odmietne priznanie na smetie podať? "Sú možné aj postihy. Zatiaľ ich však nemienime uplatňovať," reagovala Bobrikova.