fotografii). Priznal, že keď sa to dozvedel, bol z toho úplne "paf". "Teraz je na mne, aby som trénera Filca presvedčil, že sa rozhodol správne," poznamenal člen bratislavského Slovana. Pravda, nezabudol pripomenúť i alternatívu, že vlastne atmosféru olympiády ani neokúsi. "Žiaľ, niekto musí vypadnúť, možno to budú až piati jednotlivci. Nevie sa ale ešte vopred, či to bude jeden bek alebo dvaja. Keby som aj dostal "kopačky", za tragédiu to považovať rozhodne nebudem. Teší už len to, že som v širšej nominácii."

Tento dobre stavaný a fyzicky disponovaný borec berie pozvánku ako satisfakciu za uplynulé strastiplné obdobie, keď sa mu nevyhýbali vážne zranenia. Naznačil, že dostal väčšiu chuť na hokej. "Je to pre mňa ohromné povzbudenie do ďalšej práce, lebo nedá sa robiť, keď je človek stále maródom, potom to už lezie na mozog. Hráč je nervózny." Hecl vie, o čom hovorí. Podrobil sa operácii kolena (plastika krížneho väzu) a okrem toho má platničky na ľavom líci po trieštivej zlomenine, keď ho v zápase s Trenčínom nešťastne trafil puk do obličaja. "V týchto chvíľach som rozmýšľal o tom, či ešte vôbec niekedy budem hrať, nie, či sa dostanem do národného tímu. Myslel som, že prídem o jedno oko, chýbalo len naozaj pár milimetrov...Aj koleno ma potrápilo, treba na to však zabudnúť." Zaujímavé je, že Rado napriek značným patáliám s okom nenosí ochranný štít z plexiskla. Vraj si na to nevedel zvyknúť, táto pomôcka akoby mu skresľovala pohľad na hru. "Pripadá mi to tak, ako keby som sa pozeral cez zahmlené sklo."

Prehodili sme tému znovu na nastávajúce podujatie. Hecl sa nezaoberal tým, s kým by si chcel v obrane zahrať, nikdy si spoluhráčov nevyberal. Ku komu sa dostal, s tým hral. "Podľa mňa na 95 percent je rozhodnuté, kto zostane na prvú fázu turnaja a kto nie. Preto nastávajúce zápasy so Švajčiarskom neberiem tak, že sa v nich dá veľa pokaziť alebo získať. Určite tréneri ešte dumajú nad nejakými postami, možno majú dva-tri otázniky, keď sa budú musieť rozhodnúť medzi kandidátmi, koho uprednostnia. Inak, podobnú situáciu som zažil naposledy pred svetovým šampionátom v Nórsku," dodal hokejista, ktorý bol pred rokmi aj v Košiciach. Ako na toto obdobie spomína? "To nechcite vedieť! Ľudia sú tam síce dobrí, aj ja som sa zle nezachoval, lenže bola tam vtedy zlá klíma, obrovské tlaky a nepôsobilo to dobre na samotný košický hokej. Kolektív sa rozdrobil, netvoril jednu partiu, bolo veľa skupiniek a to nebolo optimálne," vylovil spomienky spoľahlivý defenzívny hráč belasých. Údajne však, keby dostal ešte niekedy ponuku z HC, nebránil by sa jej. "Všetko je možné, nikdy nehovor nikdy..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.