bioinžinier z Keck Center for Tissue Engineering pri University of Utah. Olympijské hry sú demonštráciou najlepších športových výkonov. Účelom "živej" konštrukcie je ukázať, ako ďaleko pokročil biomedicínsky výskum.
Jedna nervová bunka meria 20 mikrometrov, čo je pätina hrúbky ľudského vlasu. Každé nervové vlákno (axón) v olympijských kruhoch je široké jeden mikrometer. Na zviditeľnenie jednotlivých buniek sa použila svetielkujúca červená farba. Nervové bunky rástli na konštrukcii vyrobenej biotechnologickými postupmi, ktorá má tvar piatich olympijských kruhov. Konštrukciu tvoril iný typ buniek, ktoré rástli na umelohmotnom podklade.
Vedci dúfajú, že takto sa im podarí nájsť spôsob ako obnoviť nervové spojenia prerušené v dôsledku poranení mozgu či chrbtice alebo zapríčinené Alzheimerovou alebo Parkinsonovou chorobou.
V pokusoch so zvieratami je niečo podobné už realitou. Potkany, ochrnuté z dôvodu prerušenia chrbtice, mohli čiastočne hýbať zadnými nohami po tom, čo im na postihnuté miesto transplantovali konštrukciu, na ktorej sa uchytili nervové bunky. Takéto úspechy u ľudí sú však hudbou ďalekej budúcnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
