aréne nielen postavou, ale i výkonmi, je hlavným oporným bodom zvolenského tímu, kam odišiel z Košíc. Obhajca titulu sa spolieha práve na Rišove výkony a hlavne jeho pohotovosť pred bránkou súpera. Keď napriahne k strele, gólmani sa majú na pozore. V tejto chvíli je už aj on v Amerike, my sme ladili rozhovor na olympijskú nôtu pár hodín pred odchodom.
Pripúšťate si aj alternatívu, že sa nakoniec v Salt Lake City neobjavíte? naservírovali sme otázku s nepríjemným podtextom tomuto dlháňovi: "Dúfam, že to nebude reálne, treba si veriť. Napriek sklamaniu vo finále Kontinentálneho pohára forma ma neopustila, som v pohode." Napriek predošlým kvalitným výkonom herný dynamit začal v jeho podaní vybuchovať až postupne. Pred štyrmi rokmi sa mu vidina prípadnej účasti na olympiáde zdala strašne vzdialená, priam neskutočná. Teraz je to celkom iné. "Jedna vec je predstavovať si niečo a druhá naozaj sa tam dostať. Konkurencia je značná, hráčov prichádzajúcich do úvahy nadostač. Nikto nevie, či si ho tréner vyberie. Rád by som pomohol kolektívu k tomu, aby sme sa dostali do hlavného turnaja."
Šechný si uvedomuje, že toto je jeho pravdepodobne posledná šanca predstaviť sa na takomto vrcholnom a nezabudnuteľnom podujatí. Preto je odhodlaný urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby ho Ján Filc nespomenul medzi tými, čo si predčasne pobalia batožinu. "Mám 30 rokov a hoci teoreticky by som ešte mohol pomýšľať na ďalšiu olympiádu, predsa chcem absolvovať už túto. Veď ako sa hovorí: čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra." Aj tento útočník so značným fyzickým potenciálom sa domnieva, že v príprave bude v trojzáprahu nastupovať s klubovým spoluhráčom Törökom. "Kto bude tretí, to neviem, ani si tým nelámem hlavu." Vo svojej kariére zažil tento reprezentant vyhrotené situácie, keď musel dokázať, že má na to. Je to lotéria, ktorá buď vyjde alebo sa hráč spáli. "Pre mňa podobná eliminácia nie je nič nové. Pred dvoma rokmi v Spišskej Novej Vsi v prípravnom stretnutí pred majstrovstvami sveta proti Bielorusom som mal ukázať, čo viem. Snažil som sa, no i tak som išiel domov, a nie na šampionát...Dúfam, že sa história nebude opakovať." Rišo naznačil, že zostane aj na americkom kontinente verný svojmu hernému štýlu. "V tridsiatke už ťažko meniť návyky, zvyklosti." Nuž, tak veru je. Každý je osobitý, svojský a náš rodák vie, že musí sa spoľahnúť iba na seba. Ani prítomnosť Ernesta Bokroša, reprezentačného asistenta trénera a zvolenského lodivoda, mu nepomôže, ak by išlo do ostrého a náhodou by sa ocitol na odpaľovacej rampe. "Bez toho, aby som veril svojim schopnostiam, by som sa nepúšťal do záverečného boja o dôveru," vyslovil rázne odhodlanie skromný a úderný hokejista.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
