Preto bol bochník rozdelený na niekoľko kusov. Až pred niekoľkými storočiami sa začal chlieb krájať.
Na začiatku minulého storočia sa našiel človek, ktorý začal premýšľať o tom, či by ručné krájanie chleba nebolo možné z časti alebo úplne nahradiť strojovým krájaním. Ten človek bol Otto Frederick Rohwedder a býval v štáte Iowa v USA. Ak si však myslíte, že za všetkým boli peniaze a nie uľahčenie práce, máte pravdu. Ono tu totiž v prvom rade nešlo o krájanie chleba ale o výrobu hrianok. No a na to, aby hriankovač "hriankoval" potrebuje, aby bol jeden krajec ako druhý.
Otto Frederick Rohwedder začal na krájači chleba pracovať v roku 1912. Pokiaľ by sa uspokojil s krájačom pre domácnosti či hotely, to znamená k priamej spotrebe - nebol ty to až taký problém. Avšak na tom sa veľké peniaze zarobiť nedajú. Rohwedder chcel krájaný chlieb aj predávať. A tu sa vyskytol hlavný problém - nakrájaný chlieb rýchlo oschne. To predsa každý vie! Preto začal premýšľať o obrovských klincoch s veľkými hlavami, ktorými sa pokúšal nakrájaný chlieb udržať pokope, aby neoschol. Ale klince vypadávali. A tak v roku 1928 Rohwedder navrhol stroj, ktorý chlieb nielen krájal, ale zároveň aj balil. Obal jednak držal nakrájaný chlieb spolu a zabraňoval rýchlemu vyschnutiu. O rok neskôr začala tento vynález využívať aj prvá pekáreň. Na určitom zlepšení tohoto zariadenia má svoj podiel aj Gustav Papendick z Michigenu.
Dnes sú už krájače bežne v mnohých domácnostiach a nakrájaný chlieb sa predáva vari v každej krajine. Ale každý pekár i gurmáni sú presvedčení, že najchutnejší chlieb je iba vtedy, keď sa rozkrojí čerstvo upečený bochník.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
