ktorej by bolo možné po dlhý čas udržiavať veľmi studené tekutiny, napr. skvapalnené plyny. V roku 1892 vynašiel sklenenú nádobu s dvojitými stenami, medzi ktorými vypumpoval vzduch a otvor zatavil. Sklenenú preto, lebo sklo je pomerne zlý vodič tepla. Vákuum použil preto, lebo nevedie teplo a je dokonalý tepelný izolátor. Naviac vnútorný povrch zabezpečil zrkadlovým povrchom, aby sa znížil únik chladu vyžarovaním.
V roku 1904 uvidel Dewarovú termonádobu nemecký fúkač skla Reinhold Burger so svojim kolegom. Uvedomili si, že ak takáto nádoba udrží tekutiny chladné, udrží ich aj teplé a môže tak nájsť široké komerčné uplatnenie. Vypísali odmenu za najvýstižnejšie meno pre tento vynález a zo súťaže vyšlo víťazne slovo thermos (z gréckeho therme, "horúci"). Pod týmto menom založili aj spoločnosť - Thermos GmBH. Sklenenú fľašu usadili do ďalšej nádoby, ktorá sa uzatvárala zátkou a pohárikom na pitie. V roku 1907 predala Thermos GmBH obchodnú značku trom nezávislým firmám (v USA, Kanade a Anglicku). Všetky tieto firmy vyrábali termosky nezávislo od seba a ďalej ich vylepšovali. Zavedenie strojovej výroby vnútornej steny nádoby v roku 1910 umožnilo obrovský nárast výroby a zníženie ceny. Termoska sa stala veľmi populárna.
V roku 1928 bol vyvinutý nový typ sklenenej vákuuovej nádoby s obsahom 127 litrov. Tieto nádoby a stali vyhľadávané pre zmrzlinové a rybacie boxy.
Počas 2. sv. vojny bola anglická firma Thermos Limited podriadená vojenským požiadavkám: s každým 1 000 štartom bombardérov "štartovalo" aj 10 000 termosiek. Viac ako 98 percent výroby The American Thermos Bottle Company slúžilo vojenským účelom alebo pre jadrový výskum. Až v roku 1946 sa výroba vrátila k civilným účelom.
Dnes vyrába termosky mnoho firiem na celom svete. Všetky sú však rovnako kvalitné. V dobrej termoske by mal mať vriaci nápoj ešte po 24 hodinách teplotu 50 °C.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
